Digitálna demencia a hygiena

Ako technológie
ovplyvňujú
vývoj mozgu a
vzdelávanie (2)

Fyzická aktivita ako prevencia digitálnej degenerácie

Pohyb je nielen základom telesného zdravia, ale aj neoddeliteľnou súčasťou správneho fungovania mozgu. Výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita – ako napríklad beh – stimuluje tvorbu nových neurónov v mozgu, najmä v hipokampe. Tieto bunky sa následne zapájajú do učenia a pamäte. Fyzická aktivita teda nepôsobí iba ako prevencia proti obezite, ale aj ako prirodzený tréning mozgu. Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, sú nielen fyzicky zdravšie, ale majú aj lepšiu koncentráciu, nižšiu mieru stresu a vyššiu schopnosť sústrediť sa na učenie.

Napriek týmto poznatkom sa v školách a škôlkach venuje čoraz menej času telocviku či pohybovým hrám. Namiesto toho sa žiaci čoraz častejšie stretávajú s obrazovkami, ktoré pasívne konzumujú. Rodičia i pedagógovia by si mali uvedomiť, že duševná výkonnosť detí nesúvisí len s množstvom informácií, ale najmä so spôsobom ich spracovania. A ten je úzko prepojený s fyzickou aktivitou. Kognitívne schopnosti sa najlepšie rozvíjajú v kombinácii intelektuálnej záťaže a pohybu. Preto je dôležité zabezpečiť deťom dostatok pohybu každý deň.

Fyzická aktivita nielen zlepšuje fyzickú kondíciu, ale aj podporuje náladu, emočnú stabilitu a mentálnu odolnosť. Deti, ktoré sa hýbu, lepšie zvládajú stres, sú pozornejšie a prijímajú nové poznatky efektívnejšie. Pravidelný pohyb stimuluje uvoľňovanie dopamínu a serotonínu, ktoré ovplyvňujú mozgovú plasticitu. Školy by mali klásť dôraz na pohyb aj mimo telocviku – napríklad počas prestávok. Ignorovanie tejto potreby môže mať negatívny vplyv na celkový rozvoj detí.

Bartko

• Všetky deti sa nevyvíjajú rovnako rýchlo, záleží nielen od dozrievania jeho nervového systému, ale aj o ďalšie vplyvy prostredia, výživy, zdravia dieťaťa, a najmä dosť podnetného okolia, ako i dostatku príležitostí na cvičenie a učenie. Pohybové návyky možno vypestovať len pohybom. Pohybom sa okrem toho zlepšuje nervovo- svalová koordinácia, svaly sa stávajú silnejšími, zrýchľuje sa krvný obeh, prehlbuje sa dýchanie, zvyšuje sa látková premena, chuť do jedla – to všetko sa priaznivo prejavuje na telesnom a duševnom vývoji dieťaťa. Pri pohybovej činnosti sa aktivuje nielen tá časť mozgu, ktorá reprezentuje „pracujúce“ svalové skupiny, ale aj že tento pohyb umožňuje spolupráca takmer celej nervovej sústavy. Meraním regionálneho prietoku mozgom sa zistilo, že najväčší je v aktivovaných oblastiach mozgu, ale mení sa aj v iných častiach mozgu. Pohybová činnosť takto umožňuje zdokonaľovanie funkcie nielen určitej časti mozgu, ale celej nervovej sústavy ako celku.
• Moderný človek sa zriedkavejšie unaví fyzicky, jeho únava je skôr „duševná“. Jednostranný, monotónny a zmechanizovaný spôsob života civilizovanej spoločnosti sa odráža na živote dospelých i dospievajúcich. Cieľavedomé a pravidelné cvičenie môže pôsobiť ako kompenzácia deformujúcich, jednostranne zaťažujúcich vplyvov zamestnania, podporovanie harmonického telesného vývoja, aktívneho zdravia a s ním súvisiacej duševnej sviežosti. Denná skúsenosť každého z nás ukazuje, že po obyčajnej prechádzke sa niekedy stráca rozčúlenie, hnev, lepšie sa uchováva duševná rovnováha a pokoj. Športovanie je tak účinným psychohygienickým faktorom.