2025, Miriam Takáčová

Sociálne dôsledky digitalizácie: Osamelosť namiesto spojenia
Jedným z najvýznamnejších paradoxov digitálnej éry je, že hoci sme technicky prepojení viac ako kedykoľvek predtým, mnohí ľudia sa cítia osamelejší. Tento fenomén je obzvlášť výrazný u detí a mladistvých. Virtuálne kontakty, hoci početné, často nenahrádzajú kvalitu reálnych medziľudských vzťahov. Osobná komunikácia má nenahraditeľnú hodnotu – učí empatii, načúvaniu, neverbálnemu vyjadrovaniu a budovaniu dôvery. Sociálne siete však často vedú k povrchnej výmene informácií, porovnávaniu a pocitom menejcennosti.
Rodičia a učitelia musia deťom pomáhať pochopiť, že skutočné priateľstvá nevznikajú cez obrazovku, ale prostredníctvom spoločného času, rozhovorov a zážitkov. V reálnom svete získavame dôležité skúsenosti, ktoré formujú našu schopnosť orientovať sa v sociálnych situáciách. Digitálny svet nás o túto príležitosť často oberá. Navyše, online prostredie podporuje anonymitu a tým aj stratu zodpovednosti za vlastné slová a činy. Výsledkom je nárast kyberšikany, online závislostí a porúch sebaobrazov u mladých ľudí.
Vzťahom budovaným výlučne v online priestore často chýba emocionálna hĺbka a autenticita. Virtuálne prostredie neposkytuje spätnú väzbu na výrazy tváre, tón hlasu či gestá. Deti a mladiství tak prichádzajú o skúsenosti nevyhnutné pre rozvoj emocionálnej inteligencie. Zvyšuje sa riziko izolácie a pocitu odcudzenia, aj keď sú technicky „v kontakte“ s množstvom ľudí. Zdravý vývin sociálnych zručností nemôže byť nahradený digitálnou komunikáciou.
Bartko
- Dieťaťu nestačí dať jesť a nechať vyspať. Rovnako potrebné sú aj psychologické vitamíny. Nežná opatera a rozmanité prejavy láskavého vzťahu rodiča spolu s rozumným uspokojovaním potrieb dieťaťa a rešpektovaním jeho individuálnych čŕt a záujmov sa uplatňujú od najútlejšieho detstva. Vyvolávajú pocit spokojnosti a radostnú náladu, z toho vznikajú základy budúcich kladných sociálnych citov.
- Príklad dobrých vzťahov v rodine je dôležitou podmienkou prevencie vzdoru, zlosti a agresivity. Každé dieťa je také, akým ho urobila výchova, rodičia a vychovávatelia, a spoločnosť svojím príkladom.
- Civilizácia urobila život človeka ľahším, krajším, radostnejším, umožnila mu lepšie žiť. Priniesla však súčasne aj mnoho problémov. Jedným z nich sú aj defekty v medziľudských vzťahoch, strata pocitu súdržnosti a solidarity, pocity osamelosti a opustenosti, odcudzenia atď.
- Vyše polovica dospelých trávi veľkú väčšinu voľného času pri televízore, ktorý nahrádza zábavu a iné formy oddychu mimo domu.
- Ak v súčasnosti narastá počet neurotických ochorení a civilizačných chorôb (vysoký krvný tlak, artérioskleróza, srdcový infarkt, choroby tráviaceho traktu atď.), treba pripustiť, že jednou z možných príčin je aj pocit osamelosti, nespokojnosti so sebou i s existujúcimi podmienkami.
Vzdelávanie detí: Perá pred klávesnicami
Tradičné spôsoby učenia, ako je písanie perom, čítanie z papiera a vedenie osobných rozhovorov, zohrávajú v procese osvojovania si poznatkov kľúčovú úlohu. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré sa učia písať perom, si lepšie osvoja tvar písmen, ich význam a dokážu ich efektívnejšie rozpoznať aj pri čítaní. Motorické stopy zanechané vlastnoručne napísaným slovom podporujú činnosť mozgových oblastí zodpovedných za jazyk a pamäť. Písanie na klávesnici tieto stimuly neposkytuje, čím sa narúša prirodzený vývoj jazykových zručností.
Zvládnutie spisovného jazyka je nevyhnutným predpokladom úspechu v škole aj v živote. Ak sa v ranom veku oslabí schopnosť porozumieť textu alebo vytvárať súvislé vyjadrenia, následky sú často dlhodobé. Napriek tomu sa v mnohých školách upúšťa od klasickej výučby písania v prospech digitálnych zariadení. Tento trend je však nebezpečný. Namiesto rozvoja čitateľskej gramotnosti a schopnosti vyjadrovať myšlienky sa deti učia rýchlo a povrchne zadávať text. Preto by mal byť dôraz kladený na kvalitnú a systematickú výučbu písania rukou.
Výučba písania rukou má silné opodstatnenie v procese osvojovania si jazyka a vnímania textu ako celku. Písanie fixuje poznatky do pamäti efektívnejšie než ťukanie do klávesnice. Rozvoj jemnej motoriky súvisí s aktiváciou oblastí mozgu pre myslenie a tvorivosť. Moderné vzdelávanie by preto nemalo upúšťať od tradičných foriem učenia v prospech pohodlnosti. Porozumenie vzniká, keď sa myšlienky zapisujú a formulujú vlastnými slovami.
Bartko
- Hlavným pracovným orgánom človeka je ruka a na nej predovšetkým prsty. Neurofyziologickým výskumom sa zistilo, že pohybom ruky zodpovedá aktivizácia omnoho väčších oblastí nervových buniek v mozgovej kôre ako činnosti iných svalových skupín (napr. svalov hrudníka, trupu a pod.), hoci tieto svalové skupiny sú omnoho väčšie ako svaly ruky a prstov. Pohybové aktivity človeka, ktorými sa človek odlišuje od zvierat – postavenie rúk a reč – ktorá je úzko spojená s myslením, sú charakterizované tým, že ich riadia veľké oblasti mozgovej kôry, ktoré sú prepojené početnými spojmi s inými oblasťami mozgu.
- Zároveň v rámci podpory vzdelávania by sme sa nemali uspokojiť s dosiahnutím vysokoškolského diplomu alebo maturitného vysvedčenia, ale mali by sme pravidelne a systematicky obohacovať svoj systém poznatkov o poznatky nové, hlbšie a zasadzovať ich do širších súvislostí. Poznanie – to je však niečo viac ako rozšírenie faktických vedomostí. Poznanie vyžaduje, aby človek žil tu a teraz, a nie kdekoľvek inde – v minulosti ani v budúcnosti.

Digitálny minimalizmus,keď menej je niekedy viac
Kľúčom k prosperovaniu v našom high-tech svete je trávenie oveľa menej času používaním technológií. Náš súčasný vzťah k technológiám nášho hyperprepojeného sveta je neudržateľný a vedie nás bližšie k tichému zúfalstvu. Nemôžeme dovoliť, aby divoká spleť nástrojov, zábavy a rozptýlenia, ktoré poskytuje internetová doba, diktovala, ako trávime čas alebo ako sa cítime. Namiesto toho musíme podniknúť kroky, aby sme z týchto technológií vyťažili to vhodné a zároveň sa vyhli tomu, čo je nevhodné. Dôležitá je rovnako aj samota a pestovanie kvalitného voľného času, namiesto venovaniu sa bezmyšlienkovitému používaniu zariadení.
Fyzická aktivita ako prevencia digitálnej degenerácie
Pohyb je nielen základom telesného zdravia, ale aj neoddeliteľnou súčasťou správneho fungovania mozgu. Výskumy ukazujú, že pravidelná fyzická aktivita – ako napríklad beh – stimuluje tvorbu nových neurónov v mozgu, najmä v hipokampe. Tieto bunky sa následne zapájajú do učenia a pamäte. Fyzická aktivita teda nepôsobí iba ako prevencia proti obezite, ale aj ako prirodzený tréning mozgu. Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, sú nielen fyzicky zdravšie, ale majú aj lepšiu koncentráciu, nižšiu mieru stresu a vyššiu schopnosť sústrediť sa na učenie.
Napriek týmto poznatkom sa v školách a škôlkach venuje čoraz menej času telocviku či pohybovým hrám. Namiesto toho sa žiaci čoraz častejšie stretávajú s obrazovkami, ktoré pasívne konzumujú. Rodičia i pedagógovia by si mali uvedomiť, že duševná výkonnosť detí nesúvisí len s množstvom informácií, ale najmä so spôsobom ich spracovania. A ten je úzko prepojený s fyzickou aktivitou. Kognitívne schopnosti sa najlepšie rozvíjajú v kombinácii intelektuálnej záťaže a pohybu. Preto je dôležité zabezpečiť deťom dostatok pohybu každý deň.
Fyzická aktivita nielen zlepšuje fyzickú kondíciu, ale aj podporuje náladu, emočnú stabilitu a mentálnu odolnosť. Deti, ktoré sa hýbu, lepšie zvládajú stres, sú pozornejšie a prijímajú nové poznatky efektívnejšie. Pravidelný pohyb stimuluje uvoľňovanie dopamínu a serotonínu, ktoré ovplyvňujú mozgovú plasticitu. Školy by mali klásť dôraz na pohyb aj mimo telocviku – napríklad počas prestávok. Ignorovanie tejto potreby môže mať negatívny vplyv na celkový rozvoj detí.
Bartko
- Všetky deti sa nevyvíjajú rovnako rýchlo, záleží nielen od dozrievania jeho nervového systému, ale aj o ďalšie vplyvy prostredia, výživy, zdravia dieťaťa, a najmä dosť podnetného okolia, ako i dostatku príležitostí na cvičenie a učenie. Pohybové návyky možno vypestovať len pohybom. Pohybom sa okrem toho zlepšuje nervovo- svalová koordinácia, svaly sa stávajú silnejšími, zrýchľuje sa krvný obeh, prehlbuje sa dýchanie, zvyšuje sa látková premena, chuť do jedla – to všetko sa priaznivo prejavuje na telesnom a duševnom vývoji dieťaťa. Pri pohybovej činnosti sa aktivuje nielen tá časť mozgu, ktorá reprezentuje „pracujúce“ svalové skupiny, ale aj že tento pohyb umožňuje spolupráca takmer celej nervovej sústavy. Meraním regionálneho prietoku mozgom sa zistilo, že najväčší je v aktivovaných oblastiach mozgu, ale mení sa aj v iných častiach mozgu. Pohybová činnosť takto umožňuje zdokonaľovanie funkcie nielen určitej časti mozgu, ale celej nervovej sústavy ako celku.
- Moderný človek sa zriedkavejšie unaví fyzicky, jeho únava je skôr „duševná“. Jednostranný, monotónny a zmechanizovaný spôsob života civilizovanej spoločnosti sa odráža na živote dospelých i dospievajúcich. Cieľavedomé a pravidelné cvičenie môže pôsobiť ako kompenzácia deformujúcich, jednostranne zaťažujúcich vplyvov zamestnania, podporovanie harmonického telesného vývoja, aktívneho zdravia a s ním súvisiacej duševnej sviežosti. Denná skúsenosť každého z nás ukazuje, že po obyčajnej prechádzke sa niekedy stráca rozčúlenie, hnev, lepšie sa uchováva duševná rovnováha a pokoj. Športovanie je tak účinným psychohygienickým faktorom.
Literatúra
Bartko, D. (1984). Moderná psychohygiena. Malá moderná encyklopédia. Bratislava: Obzor. 65-014-84
Spitzer, M. (2012). Digitálna demencia. Ako pripravujeme naše seba a naše deti o rozum. Citadella. ISBN: 978-80-8182-088-5
Special Guests

Designer Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.