2025, Miriam Takáčová
„Žijeme v dobe, ktorá žiada, aby mladí ľudia dozrievali za dni či týždne rovnako dôkladne, ako dozrievali ich predchodcovia za mesiace a roky. Je to doba plná dynamiky, priam nabitá novými prevratnými zmenami v technike, priemysle, hospodárstve. Povinnosti, ktoré kladie na ľudí, vyžadujú dobrú psychickú a rozumovú kondíciu. Je to nevyhnutné nielen preto, aby sme sa schopnosťami vyrovnali požiadavkám dňa a vedeli sa udržať tam, kde sme, ale aby sme vedeli napredovať a využívať všetky možnosti na ďalší vývoj“.
Úvodné slová príspevku nie sú opisom súčasnej situácie v 21. storočí. Tieto vety napísal už v roku 1984 vo svojej publikácii Moderná psychohygiena, malá moderná encyklopédia pán profesor Daniel Bartko, popredný medzinárodne uznávaný odborník v oblasti neurologických vied a dlhoročný prednosta I. Neurologickej kliniky v Bratislave.
Táto nadčasová kniha nás inšpirovala k sérii článkov venovanej téme využívaniu digitálnych technológií a psychohygiene. S každou technológiou sa potrebuje ľudstvo naučiť žiť a vedieť ju efektívne využívať. Tomu môže predchádzať obdobie „opájania sa novou technológiou“, kým sa nám presýti (alebo kým príde niečo novšie, lepšie, krajšie, alebo len niečo, čo bude mať atraktívnejší marketing a vymeníme „starú“ technológiu za inú). Aktuálne žijeme dobu, kedy digitálne technológie zasahujú do našich životov tak, ako ešte nikdy predtým. Séria článkov z tohto dôvodu kombinuje najnovšie poznatky z práce nemeckého neurovedca a psychiatra Manfreda Spitzera (2012) a jednotlivé zistenia tematicky dopĺňajú klasické poznatky z práce profesora Daniela Bartka (1984). Pri prieniku zistení a odporúčaní, medzi ktorými je rozdiel takmer 30 rokov (!), si s úžasom uvedomujeme, že sú isté zákonitosti fungovania ľudského organizmu, ktoré sú platné naprieč generáciami, sú nadčasové a univerzálne a hodné osvojenia a zahrnutia do našich denných rutín aj v súčasnosti.
Digitálna revolúcia a jej odvrátená strana
V modernej dobe je digitalizácia všadeprítomná. Počítače, tablety a smartfóny sa stali bežnou súčasťou našich životov – doma, v práci i v školách. Hoci prinášajú množstvo výhod, čoraz častejšie sa objavujú hlasy upozorňujúce na ich negatívny dopad, najmä na mladú generáciu. Jedným z týchto kritických pohľadov je aj koncept digitálnej demencie, ktorý poukazuje na oslabovanie duševných schopností v dôsledku nadmerného používania digitálnych médií. Táto digitálna záťaž mení spôsob, akým premýšľame, aké stratégie učenia volíme a do akej miery zostávame mentálne aktívni. Technológie nám síce poskytujú nevídaný prístup k informáciám, no zároveň nás zbavujú prirodzenej potreby tieto informácie uchovávať a ďalej spracovávať.
Zatiaľ čo technológie nám uľahčujú prístup k informáciám, zároveň vedú k tomu, že čoraz menej používame vlastné kognitívne schopnosti. Namiesto aktívneho zapájania mysle sa spoliehame na externé nástroje – vyhľadávače, programy, aplikácie. Tým sa znižuje naša schopnosť riešiť problémy, analyzovať fakty a logicky uvažovať. Tento fenomén je obzvlášť nebezpečný pre deti a mladistvých, ktorých mozgy sú vo fáze formovania. V tomto období je dôležité podnecovať duševnú činnosť, zvedavosť, tvorivosť a samostatné myslenie. Ak sa tento základ zanedbá, dôsledky môžu byť nezvratné. Namiesto generácie schopnej kriticky myslieť a riešiť komplexné výzvy môžeme vychovať generáciu, ktorá sa bez digitálnych barličiek nedokáže v modernom svete orientovať.
Digitálna revolúcia síce prináša mnohé výhody, no zároveň spôsobuje, že si menej uvedomujeme dôležitosť pamäti, sústredenia a hlbokého porozumenia. Deti dnes vyrastajú v prostredí, kde je pozornosť roztrieštená medzi rôzne aplikácie, notifikácie a virtuálne podnety. Tento fakt zásadne mení spôsob, akým sa učia, myslia a vyhodnocujú informácie. Znižuje sa nielen ich schopnosť udržať si pozornosť, ale aj trpezlivosť pri riešení komplexných úloh.
Bartko
- Vývojové možnosti dieťaťa sú najväčšie v najútlejšom veku.
- Hovorí sa, že v prvých šiestich rokoch života sa dieťa naučí viac ako študent za celé obdobie univerzitných štúdií.
- Veľmi rušivá je nepravidelnosť v ukladaní dieťaťa na spanie. Potreba spánku je individuálna, avšak, dieťa rozhodne nemôže spať menej ako 10 hodín. Nie je však správne, ak sa to docieľuje ranným dospávaním. Najlepšie je dať dieťa spať skôr.
- Človek získava nové poznatky jednak skúsenosťami, ale najmä učením. Učenie nie je len zapamätanie si určitého množstva faktov, ale aj získanie pohotovosti v myslení, schopnosť osvojovať si nové poznatky a vedieť ich využívať. Je to teda tréning v myslení a riešení problémov.
- Je na rodičoch, aby dieťaťu vytvorili a stanovili pravidlá na plnenie povinností a záujmovú činnosť. Napríklad pri učení doma by dieťa malo dodržiavať určitý pracovný plán – stále hodiny, keď sa nebude venovať ničomu inému, len učeniu tak, aby sa naň vedelo naplno sústrediť.
- Približne tretinu života prespíme. Mnohým ľuďom je ľúto tohto „strateného“ času a chcú sa vzoprieť železnej zákonitosti. Mýlia sa však, ak sa nazdávajú, že na úkor spánku ušetria čas. Nedostatočne vyspatý človek sa rýchlejšie unaví, jeho pracovná schopnosť klesá, práca sa stáva menej hodnotnou, človek má zlú náladu, býva nevrlý, nie je „vo svojej koži“. Ak sa takáto nepravidelnosť spánku opakuje dlhší čas, vznikajú poruchy.
Digitálny minimalizmus,keď menej je niekedy viac
Kľúčom k prosperovaniu v našom high-tech svete je trávenie oveľa menej času používaním technológií. Náš súčasný vzťah k technológiám nášho hyperprepojeného sveta je neudržateľný a vedie nás bližšie k tichému zúfalstvu. Nemôžeme dovoliť, aby divoká spleť nástrojov, zábavy a rozptýlenia, ktoré poskytuje internetová doba, diktovala, ako trávime čas alebo ako sa cítime. Namiesto toho musíme podniknúť kroky, aby sme z týchto technológií vyťažili to vhodné a zároveň sa vyhli tomu, čo je nevhodné. Dôležitá je rovnako aj samota a pestovanie kvalitného voľného času, namiesto venovaniu sa bezmyšlienkovitému používaniu zariadení.
Mozog sa mení používaním – alebo zakrpatieva
Ľudský mozog nie je statický orgán – neustále sa mení v závislosti od toho, ako ho používame. Synapsie, teda spojenia medzi nervovými bunkami, sa pri aktívnej činnosti rozvíjajú, hrubnú a vytvárajú nové prepojenia. Ak ich však nevyužívame, postupne zanikajú. Tento jav bol v minulosti iba hypotézou, dnes ho možno vďaka pokročilým zobrazovacím metódam pozorovať priamo v mozgu. Neurologický výskum ukazuje, že podobne ako svaly, aj mozog rastie pri používaní a zakrpatieva pri nečinnosti. Na rozdiel od svalov však mozog nepotrebuje iba pohyb, ale najmä podnety a intelektuálnu stimuláciu. Proces učenia doslova pretvára štruktúru mozgu, najmä v oblastiach, ktoré sú zodpovedné za pamäť, orientáciu a logické myslenie.
Najmä hipokampus, oblasť mozgu zodpovedná za pamäť a orientáciu, je extrémne citlivý na stimuláciu. Práve tu dochádza k neurogenezii – tvorbe nových nervových buniek. Ich prežitie závisí od náročnosti úloh, ktoré vykonávame. Ak sa deti učia len pasívne – napríklad sledovaním obrazoviek – nové neuróny odumierajú. Naopak, pri aktívnom učení, riešení problémov, objavovaní a pohybe tieto bunky prežívajú a zapájajú sa do nervovej siete. Mozog tak zvyšuje svoju výkonnosť a schopnosť učiť sa. To ukazuje, že digitálne technológie, ak sú nesprávne využívané, môžu narušiť základné mechanizmy duševného rozvoja. Zároveň sa ukazuje, že jedným z najúčinnejších spôsobov, ako si zachovať mentálnu sviežosť, je aktívne a neustále vzdelávanie spojené s fyzickým pohybom a duševnou námahou.
Znižovanie mentálneho výkonu v dôsledku digitálnych návykov by sme nemali ignorovať. Ak chceme chrániť zdravý vývoj mozgu, musíme vytvárať prostredie, ktoré podporuje kreativitu, logické myslenie a schopnosť hľadať súvislosti. Významne pomáha, ak deti trávia viac času v prírode, pri čítaní alebo pri rozhovoroch, ktoré stimulujú ich kritické myslenie. Práve tie formujú mozog spôsobom, ktorý technológie nikdy nedokážu úplne nahradiť. Každodenné učenie by malo byť postavené na rovnováhe medzi tradičnými a modernými prístupmi.
Bartko
- Vývoj dieťaťa determinujú a vonkajšie okolnosti, t.j. uskutočňuje sa v ustavičnej interakcii medzi prostredím a organizmom. Nepriaznivé vonkajšie podmienky môžu narušiť „sebareguláciu“ vývoja.
- Vychovávať dieťa znamená predovšetkým užitočne ho zamestnávať.
- V škole sa nielen vyučuje, ale aj vychováva. Isté základy si deti do školy už prinášajú: doterajšie životné skúsenosti, návyky, vzťah k ľuďom atď. Cieľom výchovy v škole je podchytiť záujem detí, upraviť, usmerniť a upevniť pracovné návyky, utvoriť dobrý kolektív a pochopiteľne, zásobiť ich vedomosťami. Veľmi dôležité je, aby sa deti naučili samostatne pracovať, myslieť a vedieť sa učiť. Bez pomoci rodičov by sa to ťažko dosiahlo.
- Pre ľudský mozog platí biologický zákon o atrofii z nečinnosti. Ak sa niektorý orgán nepoužíva, stráca svoju funkciu. Ak sa stopa po učení opakovaním neoživuje, stráca sa. Aktívne opakovanie látky je výhodnejšie ako čítanie potichu. Dieťa je nútené formulovať svoje myšlienky. Myšlienka, ktorá dostala pevný slovný tvar, lepšie sa zapamätá ako myšlienka myslená.
- Pri bdení prichádza z vonkajšieho i vnútorného prostredia do mozgu mnoho nových podnetov, ktoré mozgové bunky spracúvajú, analyzujú, triedia, integrujú, aby potom takto integrované informácie vysielali do celého organizmu. Pri tejto obrovskej práci sa vyčerpávajú. Spánok pomáha obnovovať sily organizmu, a to predovšetkým výkonnosť mozgových buniek. Preto ľudia, ktorí dlhší čas spávajú nedostatočne, sú vystavení poruchám nervovej činnosti.
Digitálne médiá a vzdelávanie: Skrytý nepriateľ pokroku?
Hoci sa digitálne technológie v školskom prostredí často vnímajú ako nevyhnutný nástroj modernej výučby, výskumy ukazujú, že ich prínos nie je taký jednoznačný, ako by sa mohlo zdať. Naopak, množstvo pozorovaní a štúdií naznačuje, že ich účinok môže byť dokonca negatívny. Digitálne nástroje môžu žiakom pomáhať pri získavaní informácií, no zároveň ich odvádzajú od sústredeného a hlbokého spracovania učiva. Povrchné čítanie, surfovanie a klikanie sa stávajú dominantnými činnosťami, ktoré znižujú schopnosť sústrediť sa na podstatu a vytvárať trvalé vedomosti. Navyše, deti si zvykajú na okamžitú spätnú väzbu a odvykajú od vytrvalosti, potrebnej pri riešení náročnejších úloh.
Tieto poznatky nás vedú k zásadnej otázke: akú úlohu by mali digitálne technológie skutočne zohrávať vo vzdelávacom procese? Odpoveď znie – doplnkovú a obmedzenú. Vzdelávanie je predovšetkým o myslení, porozumení a schopnosti argumentovať. Tieto schopnosti sa nedajú vybudovať kliknutím na odpoveď v online teste. Navyše, digitálne technológie často nahrádzajú tradičné formy výučby – čítanie, písanie, diskusiu – čím sa ochudobňuje nielen samotné vzdelanie, ale aj kultúrna a jazyková identita žiakov. Riešenie spočíva v zmysluplnom začleňovaní technológií do výučby, nie v ich nahrádzaní základných foriem učenia.
Ukazuje sa, že aj vysoká dostupnosť digitálnych pomôcok v triedach nezaručuje zlepšenie študijných výsledkov. Žiaci sa často spoliehajú na rýchle odpovede z internetu, bez toho, aby si ich overili alebo o nich premýšľali. To vytvára ilúziu poznania, ktorá v skutočnosti bráni budovaniu skutočných vedomostí. Navyše, schopnosť analyzovať a prepájať poznatky sa takmer úplne vytráca. Preto je nevyhnutné aktívne rozvíjať schopnosť kritického myslenia a vytrvalosť pri učení.
Bartko
- Ľudká osobnosť rastie a plne sa rozvíja najmä tam, kde musí prekonávať prekážky. Dieťa, ak je zbavené možnosti, aby prirodzenou cestou pozitívnych a negatívnych skúseností nadobudlo zásobu pre život dôležitých vzťahov, postov, reakcií, je zle pripravené na život a môže zlyhať v situáciách, keď je odkázané samo na seba.
- Dobre organizovaná mimoškolská práca (záujmové krúžky) pomáha nielen rozšíriť a upevniť vedomosti žiakov, ale aj zlepšuje ich disciplínu a odvracia ich od nesprávneho štýlu práce.
- Zároveň každý prežíva dve výchovy: tú, čo dostáva od iných (rodičov, učiteľov, vedúcich), a tú dôležitejšiu, ktorú si dáva sám. V živote neutvárame len veci, stroje, domy a pod., ale aj samých seba, svoje úspechy a neúspechy, v značnej miere aj svoje duševné zdravie. Môžeme sa zmeniť, musíme to ale chcieť. Ide o to, aby sme mohli v bežnom živote znamenať a dosahovať viac ako doteraz – prácou na sebe, vôľou neustále sa zdokonaľovať.
- Permanentné (celoživotné) sebavzdelávanie a sebavýchova predstavujú zmeny vo vnútornom vzťahu človeka k sebe samému, predstavujú prácu na sebe, robia z objektu výchovy subjekt sebavýchovy.
- Budúcnosť spoločnosti i človeka tvorí človek a on – ako to už v živote býva – môže robiť dobre i zle, môže utvárať nové hodnoty alebo plodiť nepodarky, môže vystrájať nezmyselné rozumnosti, ale i nerozumné zmyselnosti, môže budovať i prinášať záhubu. Prirodzene, všetko robí podmienene. Je podmienený dedičnosťou, výchovou, okolitým svetom, únavou alebo sviežosťou, denným časom, predsudkami i spoločenským pomermi. To všetko tvorí situáciu, v ktorej sa rozhoduje.
Literatúra
Bartko, D. (1984). Moderná psychohygiena. Malá moderná encyklopédia. Bratislava: Obzor. 65-014-84
Spitzer, M. (2012). Digitálna demencia. Ako pripravujeme naše seba a naše deti o rozum. Citadella. ISBN: 978-80-8182-088-5
Special Guests
Designer Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.