Odporúčania pre hygienu mysle

Digitálne médiá spôsobujú, že menej používame mozog, čím časom klesá jeho výkonnosť. U mladých ľudí okrem toho bránia vývinu mozgu, teda duševná výkonnosť ostáva od začiatku pod úrovňou svojich možností. Netýka sa to len myslenia, ale aj vôle, emócií a predovšetkým sociálneho správania.

Predkladáme niekoľko praktických tipov na kompenzáciu vplyvu digitálnych technológií na naše psychické aj fyzické zdravie.

1. Zdravo sa stravujme. Najrozšírenejšie choroby získavame stravou, a to nemusí byť.
2. Denne polhodinový pohyb (choďme napríklad pešo do práce alebo na nákup) je to najlepšie, čo môžeme pre svoje telo spraviť.
3. Pokúsme sa byť „menej zamyslení“. Buďme prítomní svojou vedomou pozornosťou. Je dôležité sústrediť sa na prítomnosť tu a teraz, a nikde inde.
4. Klaďme si za cieľ len dosiahnuteľné veci. Sme náchylní mať na seba vysoké nároky. Pritom môžeme v podstate len zlyhať a budeme so seba ešte sklamanejší. Takto si spôsobujeme zlyhanie a sme nešťastní.
5. Pomáhajme druhým. Pomáhanie je zdravé pre toho, kto pomáha.
6. Peniaze míňajme na zážitky, a nie na veci. Veci zostarnú, zhrdzavejú, potrebujú miesto a zapadnú prachom. Časom sú nám na ťarchu a ťahajú nás k zemi. Pri zážitkoch je to presne naopak, čím sú staršie, tým ružovejšie sa nám zdajú. Udržujeme si ich v pamäti a sú našou súčasťou.
7. Počúvajme z času na čas vedome hudbu. Práve hudba potláča aktivitu tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za strach a zároveň povzbudzuje oblasti zodpovedné za pocit šťastia. Spievajme, lebo je to zdravé. Keď nemáme odvahu alebo sa bojíme, že nás môže niekto počuť, spievajme si v aute. Nalaďme si nejaké rádio s pesničkami, ktoré sa nám páčia, a jednoducho si nahlas spievajme.
8. Usmievajme sa. A to aj vtedy, keď sa na to práve necítime. Naše pocity nie sú žiadne jednosmerné ulice od mozgu do žliaz a svalov. Náš mozog skôr preberá informácie z nášho tela a na základe toho si vytvára vlastný pocit. Stačí, ak sa nám náhle rozbúši srdce a zmocní sa vás strach. Neplačeme len preto, že sme smutní, ale častokrát sme smutní, lebo plačeme. Podobne je to so smiechom. Kto sa aj bez dôvodu usmieva, podporuje oblasti mozgu zodpovedné za dobré pocity.
9. Buďme aktívny a prekonávajme prekážky. Kto sa lepšie cíti – vysokohorský turista, ktorý sa vyviezol na vrchol lanovkou, alebo turista, ktorý ten vrch zdolal po vlastných? Jednoznačne ten, kto celý spotený vylezie až hore, je hrdý na svoj výkon a užíva si prekrásny výhľad úplne inak, ako ten, kto sa vyvezie lanovkou alebo autom, uteká rovno na kávu, kúpi si rýchlo suvenír a vôbec nevníma okolité lesy, vzduch a pokoj.
10. Skoro na všetko, čo aktivuje naše centrá šťastia, si zvykneme relatívne rýchlo. Najdôležitejšiu výnimku tvoria ostatní ľudia. Úsmev, dobrý rozhovor, spoločné jedlo, skrátka spoločná aktivita – to je dávka, ktorá nám zaručí plnohodnotný život. Po večeri s troma priateľmi sme oveľa šťastnejší a pomôže nám viac ako tristo virtuálnych kontaktov na Facebooku.
11. Trávme viac času vo voľnej prírode. Prospieva to telu aj duši. Už len pohľad na lúky a stromy zvyšuje našu spokojnosť so životom.
12. Ak máme deti, platí to pre ne ešte viac.
13. Obmedzme digitálne médiá. Obmedzme ich dávkovanie ako sebe, tak aj našim deťom. Je to jediné, čo má dokázateľne pozitívny efekt.
14. Nesnažme sa úplne vylúčiť digitálne médiá z nášho života, veľa krát sú nevyhnutné pri výkone našej práce či pri štúdiu. Môžeme ich ale nahradiť zdravšími a príjemnejšími aktivitami (záľuby, umenie, šport) a bola by škoda, keby sme sa sami o ne dobrovoľne pripravovali.

A asi najdôležitejší tip zo všetkých od pána profesora Bartka:

15. „Deti svojim správaním „odrážajú“ prostredie, v ktorom vyrastajú“. Rodičia (a učitelia) buďme im príkladom. Aj v tom, ako a na aký účel využívame digitálne technológie, ale aj v tom, ako sa správame k ľuďom vo svojom okolí.