2025, Miriam Takáčová

Negatívne dôsledky digitálnej zábavy: Strava pre dušu
Tak ako existuje zdravá a nezdravá strava pre telo, existuje aj vhodná a nevhodná potrava pre našu myseľ. Digitálne médiá, najmä tie, ktoré sú zamerané na zábavu, často predstavujú formu tzv. junk content – teda mentálneho odpadu, ktorý síce zamestná pozornosť, no neposkytuje žiadnu hodnotu pre rozvoj myslenia. Televízne programy, násilné videohry či nekontrolovaný internetový obsah môžu viesť k znecitliveniu, strate empatie a oslabeniu kognitívnych schopností. Deti, ktoré sú týmto obsahom vystavené pravidelne, sa učia reagovať impulzívne, nie premyslene.
Tento fenomén má závažné dôsledky aj na spoločenskú úroveň. Znížená schopnosť koncentrácie, slabá slovná zásoba, emočná nestabilita a neschopnosť kriticky myslieť – to všetko sú výsledky dlhodobého vystavenia nekvalitnému obsahu. Namiesto rozvoja zručností potrebných pre život v 21. storočí (ako je riešenie problémov, spolupráca, kreativita), sa u detí podporujú pasívne formy trávenia času. Zodpovednosť preto nesie aj spoločnosť – regulácia digitálneho obsahu pre deti a osveta medzi rodičmi sú kľúčové kroky na zmenu tohto trendu.
Nie je podstatné len to, koľko času deti trávia pri obrazovke, ale aj aký obsah konzumujú. Digitálna zábava by mala byť vyvážená aktivitami podporujúcimi fantáziu a samostatnosť. Ak prevláda pasívny obsah, oslabuje sa schopnosť rozlišovať medzi hodnotným a povrchným. Dlhodobo to vedie k strate motivácie a schopnosti sebaregulácie. Rodičia a učitelia musia preto usmerňovať výber digitálneho obsahu detí.
Bartko
- Návyky slúžia uspokojovaniu základných osobných potrieb človeka (telesné pohodlie, pocit bezpečnosti, byť obdivovaný apod). Neuspokojovanie týchto potrieb vyvoláva v človeku nespokojnosť, nepokoj, často úzkosť a smútok. Hovorí sa, že návyk (zvyk) je druhá prirodzenosť človeka. Utváranie návykov je teda pre život človeka veľmi užitočné a účelné. Za určitých okolností sa môže stať, že návyk prestane byť účelný – a tak je pre dieťa nežiaduci, nevhodný, škodlivý. Škodlivý návyk môže vzniknúť aj nesprávnou výchovou. Takýchto prípadoch hovoríme o zlozvyku. Návyk a zlozvyk majú rovnakú fyziologickú podstatu.
- Stráviť istú časť voľného času pri televízore nie je chyba. Chybou je vtedy, ak to ide u detí na úkor plnenia povinností, ktoré sa potom presúvajú na neskoré večerné hodiny.
Potrebujeme hygienu mysle
Digitálne médiá samy osebe nie sú škodlivé. Problém nastáva vtedy, keď ich používame bez rozmyslu, v nevhodnom veku a v príliš veľkom rozsahu. Najzraniteľnejšou skupinou sú deti, ktorých mozog sa ešte len vyvíja a formuje. V tejto fáze je kľúčové, aby sa deti stretávali s podnetmi, ktoré podporujú ich prirodzenú zvedavosť, tvorivosť, motoriku a sociálnu interakciu. Digitálne médiá sú však často presným opakom – ponúkajú rýchlu zábavu bez námahy, izolujú a potláčajú vnútornú motiváciu.
Digitálna hygiena by sa mala stať rovnako dôležitou súčasťou výchovy ako správna strava či pohyb. Znamená to vedomé nastavovanie pravidiel – koľko času denne trávi dieťa pred obrazovkou, aký typ obsahu sleduje, či má dostatok osobných kontaktov a aktívneho pohybu. Je úlohou rodičov, učiteľov, ale aj tvorcov verejných politík, aby tieto pravidlá stanovili a podporili ich dodržiavanie. Ak chceme, aby naše deti boli v budúcnosti zdravé, empatické a inteligentné osobnosti, musíme im vytvoriť prostredie, ktoré im umožní rásť komplexne – duševne, telesne i spoločensky.
Hygiena mysle nie je len obmedzenie technológií, ale aj vytváranie prostredia podporujúceho intelekt a emócie. Kvalitný spánok, pravidelný režim a rituály posilňujú psychickú odolnosť. Pohoda úzko súvisí so stabilným rodinným zázemím a osobnou komunikáciou. Digitálna záťaž vedie k vyčerpaniu a narušeniu vnútorného prežívania. Prevencia by mala byť komplexná, cielene prispôsobená vývinovým potrebám dieťaťa.
Bartko
- Najväčší formujúci význam majú prvé roky života a obdobie dospievania.
- Rodina má základný význam pre duševný vývoj človeka. Je preň prvou školou života. Tu získava model svojich budúcich vzťahov k ľuďom, názorov, správania, návykov atď. Rodičia a rodina so svojimi podmienkami kladú základy detskej osobnosti.
- Citová spojitosť dieťaťa s jeho rodičmi a jeho stotožňovanie sa s nimi je základom jeho správnej sociálnej adaptácie, čo mu umožňuje, aby pochopilo význam spoločenských, morálnych, právnych a iných požiadaviek, a aby sa ich osvojenie stalo súčasťou jeho osobnosti, usmerňujúcou jeho správanie.

Digitálny minimalizmus,keď menej je niekedy viac
Kľúčom k prosperovaniu v našom high-tech svete je trávenie oveľa menej času používaním technológií. Náš súčasný vzťah k technológiám nášho hyperprepojeného sveta je neudržateľný a vedie nás bližšie k tichému zúfalstvu. Nemôžeme dovoliť, aby divoká spleť nástrojov, zábavy a rozptýlenia, ktoré poskytuje internetová doba, diktovala, ako trávime čas alebo ako sa cítime. Namiesto toho musíme podniknúť kroky, aby sme z týchto technológií vyťažili to vhodné a zároveň sa vyhli tomu, čo je nevhodné. Dôležitá je rovnako aj samota a pestovanie kvalitného voľného času, namiesto venovaniu sa bezmyšlienkovitému používaniu zariadení.
Odporúčania pre hygienu mysle
Digitálne médiá spôsobujú, že menej používame mozog, čím časom klesá jeho výkonnosť. U mladých ľudí okrem toho bránia vývinu mozgu, teda duševná výkonnosť ostáva od začiatku pod úrovňou svojich možností. Netýka sa to len myslenia, ale aj vôle, emócií a predovšetkým sociálneho správania.
Predkladáme niekoľko praktických tipov na kompenzáciu vplyvu digitálnych technológií na naše psychické aj fyzické zdravie.
- Zdravo sa stravujme. Najrozšírenejšie choroby získavame stravou, a to nemusí byť.
- Denne polhodinový pohyb (choďme napríklad pešo do práce alebo na nákup) je to najlepšie, čo môžeme pre svoje telo spraviť.
- Pokúsme sa byť „menej zamyslení“. Buďme prítomní svojou vedomou pozornosťou. Je dôležité sústrediť sa na prítomnosť tu a teraz, a nikde inde.
- Klaďme si za cieľ len dosiahnuteľné veci. Sme náchylní mať na seba vysoké nároky. Pritom môžeme v podstate len zlyhať a budeme so seba ešte sklamanejší. Takto si spôsobujeme zlyhanie a sme nešťastní.
- Pomáhajme druhým. Pomáhanie je zdravé pre toho, kto pomáha.
- Peniaze míňajme na zážitky, a nie na veci. Veci zostarnú, zhrdzavejú, potrebujú miesto a zapadnú prachom. Časom sú nám na ťarchu a ťahajú nás k zemi. Pri zážitkoch je to presne naopak, čím sú staršie, tým ružovejšie sa nám zdajú. Udržujeme si ich v pamäti a sú našou súčasťou.
- Počúvajme z času na čas vedome hudbu. Práve hudba potláča aktivitu tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za strach a zároveň povzbudzuje oblasti zodpovedné za pocit šťastia. Spievajme, lebo je to zdravé. Keď nemáme odvahu alebo sa bojíme, že nás môže niekto počuť, spievajme si v aute. Nalaďme si nejaké rádio s pesničkami, ktoré sa nám páčia, a jednoducho si nahlas spievajme.
- Usmievajme sa. A to aj vtedy, keď sa na to práve necítime. Naše pocity nie sú žiadne jednosmerné ulice od mozgu do žliaz a svalov. Náš mozog skôr preberá informácie z nášho tela a na základe toho si vytvára vlastný pocit. Stačí, ak sa nám náhle rozbúši srdce a zmocní sa vás strach. Neplačeme len preto, že sme smutní, ale častokrát sme smutní, lebo plačeme. Podobne je to so smiechom. Kto sa aj bez dôvodu usmieva, podporuje oblasti mozgu zodpovedné za dobré pocity.
- Buďme aktívny a prekonávajme prekážky. Kto sa lepšie cíti – vysokohorský turista, ktorý sa vyviezol na vrchol lanovkou, alebo turista, ktorý ten vrch zdolal po vlastných? Jednoznačne ten, kto celý spotený vylezie až hore, je hrdý na svoj výkon a užíva si prekrásny výhľad úplne inak, ako ten, kto sa vyvezie lanovkou alebo autom, uteká rovno na kávu, kúpi si rýchlo suvenír a vôbec nevníma okolité lesy, vzduch a pokoj.
- Skoro na všetko, čo aktivuje naše centrá šťastia, si zvykneme relatívne rýchlo. Najdôležitejšiu výnimku tvoria ostatní ľudia. Úsmev, dobrý rozhovor, spoločné jedlo, skrátka spoločná aktivita – to je dávka, ktorá nám zaručí plnohodnotný život. Po večeri s troma priateľmi sme oveľa šťastnejší a pomôže nám viac ako tristo virtuálnych kontaktov na Facebooku.
- Trávme viac času vo voľnej prírode. Prospieva to telu aj duši. Už len pohľad na lúky a stromy zvyšuje našu spokojnosť so životom.
- Ak máme deti, platí to pre ne ešte viac.
- Obmedzme digitálne médiá. Obmedzme ich dávkovanie ako sebe, tak aj našim deťom. Je to jediné, čo má dokázateľne pozitívny efekt.
- Nesnažme sa úplne vylúčiť digitálne médiá z nášho života, veľa krát sú nevyhnutné pri výkone našej práce či pri štúdiu. Môžeme ich ale nahradiť zdravšími a príjemnejšími aktivitami (záľuby, umenie, šport) a bola by škoda, keby sme sa sami o ne dobrovoľne pripravovali.
A asi najdôležitejší tip zo všetkých od pána profesora Bartka:
- „Deti svojim správaním „odrážajú“ prostredie, v ktorom vyrastajú“. Rodičia (a učitelia) buďme im príkladom. Aj v tom, ako a na aký účel využívame digitálne technológie, ale aj v tom, ako sa správame k ľuďom vo svojom okolí.
Kto dnes nechce vidieť, že jeho postavenie v zamestnaní i v spoločnosti závisí od toho, ako si bude zvyšovať mieru svojich profesionálnych znalostí, ako ovládne novú techniku, nové metódy atď., dostane sa do nepriaznivého postavenia a do mnohých konfliktov.
(Bartko, 1984)
Literatúra
Bartko, D. (1984). Moderná psychohygiena. Malá moderná encyklopédia. Bratislava: Obzor. 65-014-84
Spitzer, M. (2012). Digitálna demencia. Ako pripravujeme naše seba a naše deti o rozum. Citadella. ISBN: 978-80-8182-088-5
Special Guests

Designer Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.