Hierarchia
potrieb

Základnou otázkou, ktorú si človek musí položiť je: „Kto som?“

Ľudia nie sú motivovaní len základnými pudmi ako je agresia alebo sex, a fyziologickými potrebami ako je hlad a smäd. Majú potrebu rozvíjať svoj potenciál a schopnosti.

Sebaaktualizačný pud (Hoeksema a kol. 2012)

Sebaaktualizačný pud je základná motivačná sila organizmu. V každom organizme na ľubovoľnej úrovni vývoja je skrytá tendencia k všestrannejšiemu a plnšiemu vývinu (zväčšujúca sa zložitosť organizmov, neustály vývin organizmov). Ľudia, ktorí sú akceptovaní a oceňovaní, začínajú mať záujem o svoje vlastné JA. Začnú si vážiť samých seba a ich JA sa stane zhodné s ich prežívaním. Každý z nás má IDEÁLNE JA, teda predstavu o tom, aký človekom by sme chceli byť. Čím bližšie je IDEÁLNE JA ku skutočnému JA, tým je človek spokojnejší a šťastnejší. Môže sa uplatňovať sebaaktualizačný pud / sebarealizáciu. Máme mnohé potreby, ale všetky podriadene slúžia tejto základnej tendencii organizmu udržiavať a obohacovať seba.

Dve najdôležitejšie potreby sú potreba pozitívneho prijímania inými ľuďmi a potreba sebaprijímania. Tieto potreby vznikajú v detstve, keď je dieťa milované, starajú sa o neho a je pozitívne prijímané inými ľuďmi. Veľký nesúlad medzi IDEÁLNYM  a REÁLNYM JA plodí nespokojného a nešťastného človeka. Aby sa tomu vyhol, jedinec môže zmeniť svoje poňatie REÁLNEHO JA, takže sa priblíži IDEÁLNEMU JA, alebo zmení poňatie svojho IDEÁLNEHO JA tak, aby sa priblížilo REÁLNEMU JA. Ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že majú veľmi ďaleko k svojmu IDEÁLNEMU JA a ktorí súčasne neveria, že dokážu všetky nezrovnalosti prekonať, sú náchylní k závažným depresiám a úzkostiam.

Hierarchia potrieb (Hoeksema a kol 2012, Hall a kol 1997)

 Teória ľudskej motivácie nám hovorí o tom, že ľudské potreby sú hierarchicky usporiadané. Táto hierarchia začína základnými biologickými potrebami a pokračuje k zložitejším psychologickým motiváciám, ktoré získavajú na dôležitosti až po uspokojení základných potrieb.  Najprv musia byť aspoň čiastočne uspokojené potreby na jednej úrovni, a až potom preberajú motivačnú úlohu potreby na ďalšej úrovni. Ak si človek len s ťažkosťami dokáže zaistiť potravu a bezpečie, sústredí všetky svoje sily na uspokojenie práve týchto potrieb a vyššie motivácie strácajú svoj význam. Až potom, ako jedinec dokáže ľahko uspokojiť svoje základné potreby, môže svoj čas a energiu venovať estetickým a intelektuálnym záujmom. V spoločnosti, kde ľudia musia bojovať o jedlo, prístrešie a bezpečie, nie je miesto pre umelecké a vedecké snahy. Najvyššia motivácia – sebarealizácia – môže byť naplnená až po uspokojení všetkých ostatných potrieb.

Fyziologické potreby

• Hlad, smäd, spánok – potreby zabezpečujúce prežitie
• Ak ich má telo dlhodobo neuspokojené, zatláča do úzadia ostatné problémy (napr. hladného človeka nezaujíma sloboda, nové auto… )
• Ak sa potreba (napr. hlad) uspokojí, okamžite sa objavia iné potreby

Potreba bezpečia

• Bezpečná rodina, stále zamestnanie so stabilným zárobkom, štruktúra a poriadok

Potreba spolupatričnosti a lásky

• Ľudia potrebujú cítiť, že niekam patria, že sú súčasťou domova, rodiny, okruhu priateľov
• Láskyplné vzťahy s inými ľuďmi – rodinou, priateľmi, milencom/kou, deťmi
• Nemožnosť naplnenia potrieb prináležitosti a lásky je dôvodom psychopatológie

Potreba ocenenia / uznania

• Potreba sily, zvládnutia, kompetentnosti, sebadôvery a nezávislosti
• Potreby prestíže v zmysle rešpektu – status, sláva, dôstojnosť
• Nenaplnenie potrieb vedie k menejcennosti

Kognitívna potreba

• Vedieť, chápať, skúmať

Estetická potreba

• Symetria, poriadok, krása

Potreba sebarealizácie / sebaaktualizácie

• Nájsť sebanaplnenie a uskutočniť vlastný potenciál
• „čím ľudia môžu byť, musia byť“
• Tvorená 17 rastovými potrebami – pravda, dobrota, krása, celostnosť, spravodlivosť, sebestačnosť, poriadok, hravosť, životaschopnosť atď.
• Ak nie sú uspokojené, nastáva patológia ako apatia, strata odvahy, sebectvo, nenávisť, zúfalstvo