Sebapoznanie

Najznámejšie sú 4 typy osobnosti podľa Hippokrata:

Sangvinik – vyznačuje sa predovšetkým primeranou reaktivitou, čo znamená, že na slabé podnety reaguje slabo, na silné silno, dominuje u neho reakcia tzv. slamený oheň, to znamená, že zážitky doznievajú rýchlo a sú prítomné rýchle zmeny zamerania. Sangvinik je prispôsobivý, emočne vyrovnaný, aj keď je do určitej miery nestály a ľahkovážny, je optimistický, často veselo ladený, jeho prežívanie zážitkov ale aj citov nie je veľmi hlboké. Ide o emočne stabilného extroverta. Dobré vlastnosti sangvinikov: Sú zvedaví, dobrí rozprávači, citliví, hraví, demonštratívni, kreatívni, priateľskí. Nepremýšľajú príliš veľa nad minulosťou, teda žijú v prítomnosti. Zlé vlastnosti sangvinikov: Sú naivní, hluční, urážliví, zábudliví. Radi preháňajú, nedokážu sa sústrediť.

Cholerik – má sklony k výbuchom hnevu až k agresii, ťažko sám seba ovláda a reaguje často impulzívne, bez hlbšej rozvahy, je netrpezlivý, panovačný, vyžaduje od svojho okolia ústupky, ktorých často nie je sám schopný, je egocentrický a emočne labilný, ľahko citovo vzplanie, navonok reaguje rýchlo, silno a často bez zábran. Ide o emočne labilného extroverta. Dobré vlastnosti cholerikov: Sú dynamickí, nezávislí, starostliví, samostatní, dobrí organizátori. Radi spolupracujú, s problémami sa dobre vysporiadajú. Zlé vlastnosti cholerikov: Sú netrpezliví, málo empatickí, príliš dominantní, panovační, výbušní, dobrí manipulátori. Zriedka sa ospravedlňujú, nevedia sa odreagovať.

Flegmatik – je emočne značne vyrovnaný, pre pozorovateľa sa javí ako ľahostajný, vzrušujú ho iba veľmi silné podnety, je stály, často pôsobí spokojne, je veľmi pokojný až chladnokrvný, čo môže pripomínať až apatiu, hlbšie vzťahy nadväzuje iba k malému okruhu osôb, často absentujú väčšie životné ambície a požiadavky, z čoho pramení často až životná pasivita, nemá rád zmeny a pohybovo býva skôr úsporný. Ide o emocionálne stabilného introverta. Dobré vlastnosti flegmatikov: Sú pohodoví, pokojní, sympatickí, milí, tichí, premýšľajúci, šikovní pracovníci, dobrí poslucháči. Vyhýbajú sa konfliktom a hádkam, šikovne pracujú, hoci aj pod nátlakom. Zlé vlastnosti flegmatikov: Sú lakomí, leniví, bojazliví. Vyhýbajú sa zodpovednosti za jednotlivé veci, ktoré berú na ľahkú váhu. Ťažko si hľadajú motiváciu.

Melancholik – je precitlivenejší, často má depresívne sklony, je skôr uzavretý, tichý až nesmelý, no svedomitý, zodpovedný, horšie nadväzuje nové vzťahy, no jeho city sú trvalé, je lojálny, ťažšie sa prispôsobuje, a je skôr pomalý. Je to emočne labilný introvert. Dobré vlastnosti melancholikov: Sú nadaní, kreatívni, maximalistickí,  filozofickí, starostliví, obetaví, idealisti, duševne a umelecky založení. Riešia nie len svoje, ale aj problémy iných. Zlé vlastnosti melancholikov: Sú pesimisti, masochisti, kritickí, neistí. Majú časté sklony k depresiám, pamätajú si hlavne na negatívne veci, často sa vŕtajú v minulosti, tým pádom im unikajú zážitky z minulosti, ľahko sa môžu stať hypochondrami.

Extrovert – človek žijúci navonok – povrchný a spontánny – ľahko komunikuje a dokáže zahajovať a udržovať rozhovor „o ničom“, jedná rozhodne a rýchlo až neuvážene. Po citovej stránke je veľmi otvorený, ale jeho city sú taktiež povrchné a je menej vnímavý k svojmu okoliu, ale zato je veľmi adaptabilný.

Introvert – človek žijúci predovšetkým svojím vnútorným životom, ale veľmi vnímavý ku svojmu okoliu, premýšľajúci, empatický pozorovateľ, rozvážny vo svojom konaní a opatrný vo svojich citoch, má sklony k mlčanlivosti v prípade neexistencie relevantnej témy. V spoločnosti preferuje menšie skupinky (5 – 10 osôb) introvertných ľudí. Pred mnohými neznámymi situáciami sa snaží uniknúť, nie veľmi dobre sa prispôsobuje, má sklon k útekovým reakciám. V prípade nutnosti je však po určitú dobu schopný sa správať ako extrovert.

Každý človek je nositeľom kombinácie osobnostných typov, v závislosti od situácie alebo životnej etapy môže niektorý z týchto typov prevládať.

Temperament:

• Celkový štýl prežívania a správania
• Temperament označuje všeobecné vlastnosti duševnej dynamiky, uplatňujúce sa v prežívaní a prejavoch človeka
• Je predovšetkým vrodenou vlastnosťou
• Výchova a sebavýchova môžu ovplyvniť prejav temperamentu navonok
• Typ temperamentu sa však nemení a jeho spontánne prejavy zbadáme najmä v stresových, frustrujúcich a konfliktných situáciách

Motivácia

Motivácia predstavuje intrapsychický (vnútorný) proces, ktorý vyvoláva (prípadne zosilňuje alebo zoslabuje), udržuje a zameriava, či zacieľuje aktivitu človeka. Vnútorným zdrojom procesu motivácie sú motívy (motivačné činitele), ktoré chápeme ako vnútorné pohnútky či dôvody ľudského správania a činnosti, ktoré im dávajú energiu a smer. K najvýznamnejším motívom (motivačným činiteľom) patria potreby, záujmy, ciele, ideály, hodnoty, zvyky, postoje a iné.

Motívy rozlišujeme: vedomé a nevedomé. Vedomé motívy sú tie, ktoré si človek zreteľne uvedomuje ako pohnútky svojho správania. Nevedomé motívy sú tie, ktorých si človek nie je vedomý, alebo si ich neuvedomuje úplne. Nemožno ich podceňovať, pretože mnohé psychické javy, napr. túžby, či rozličné spontánne sympatie a antipatie majú svoj pôvod práve v nich. Dôležité je tiež vyvarovať sa vedenia ostrej hranice medzi vedomými a nevedomými motívmi, pretože sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú.

Správanie človeka neaktivizuje a neusmerňuje jediný motív, ale ich komplex označovaný ako motivačný systém. Vytvára sa v priebehu života, má hierarchické usporiadanie, avšak nie je celkom súdržný ani stály a môže byť dokonca i vnútorne rozporný.

Hypotetický model štruktúry motivácie je usporiadaný hierarchicky a obsahuje tieto roviny:

1. Bazálna rovina, vyjadrujúca aktivizačnú úroveň motivácie – potreby, pudy, hodnoty,
2. Úroveň smerovosti, ktorá je podmienená predovšetkým učením – postoje, záujmy, hodnotová orientácia a životná cesta.
3. Cieľovosť ako najvyššia úroveň abstrakcie – vôľa, presvedčenie, svetonázor, ašpirácie.

Záujem / záujmy. S motiváciou je tesne spojená zameranosť osobnosti. Vymedzujeme ju ako zložitú osobnostnú dimenziu podmienenú systémom dominujúcich motívov, ktorá sa prejavuje v sociálnych vzťahoch človeka, v jeho životných cieľoch a spôsoboch ich realizácie. Je užším pojmom než motivácia, ale kvalitatívne veľmi významným, pretože determinuje celkovú orientáciu človeka v spoločnosti a úroveň jeho spoločenskej aktivity. Zameranosť osobnosti má svoje kvality a formy. Jej najpodstatnejšími kvalitami sú: spoločenská hodnota, šírka, intenzita, stálosť a aktivita. Medzi typické formy zameranosti patria: túžba, chcenie, záujmy, sklony, ideály a presvedčenie. Najvýznamnejšie z nich sú záujmy, ideály a presvedčenie. Záujem charakterizujeme ako uvedomené, dlhodobé a sústavné zameranie aktivity jedinca na vybranú oblasť poznávania a činorodej sebarealizácie. Pre záujem je typické, že vzťah k objektom je určený zvnútra

Charakter

Charakter je úzko spätý s motiváciou a zameranosťou. Predstavuje podstatnú regulačnú konštantu odrážajúcu vzťahy k spoločnosti a sebe samému. Ide teda o komplex osobnostných čŕt a vlastností, ktoré sú pre daného človeka príznačné a relatívne stále a ktoré odrážajú jeho spoločenské hodnoty a sú výsledkom jeho životnej cesty. Charakterom teda rozumieme stabilné formy správania, najmä v záťažových situáciách.

Charakter tvoria:
1. Vlastnosti vyjadrujúce zameranosť človeka, jeho rozhodujúce vzťahy.
2. Črty a vlastnosti vôle.

Prvú skupinu vlastností konkretizujú vzťahy k svetu, vzťahy k druhým ľuďom, vzťah k sebe samému a vzťah k práci. Druhú skupinu tvoria vlastnosti, ktoré umožňujú vedomú reguláciu činnosti, ak človek naráža pri realizácii na určité prekážky. K najdôležitejším vôľovým vlastnostiam patria cieľavedomosť, odvaha, statočnosť a ich protiklady – živelnosť, nesamostatnosť, pasivita, nerozhodnosť, netrpezlivosť, poddajnosť, impulzívnosť, zbabelosť.

Vedúcim znakom charakteru je predovšetkým stabilita a odolnosť proti nanucovacím zmenám. Labilitou myslíme nielen slabosť, neodolnosť proti týmto zmenám, ale aj spontánne chýbanie vyrovnávacej tendencie, pre ktorú sa charakter označuje ako jadro osobnosti. Charakter sa môže ďalekosiahle zmeniť patologickými vplyvmi, pričom hovoríme o charakteropatii a myslíme tým väčšinou také zmeny kvalít, ako sú zlomyseľnosť, škodoradosť, antisociálne črty, nepravdivosť alebo nepriateľský postoj. Niekedy sú charakteropatie spojené so sexuálnymi poruchami.

Charakter

• Súhrn relatívne stálych psychických vlastností osobnosti, ktoré sa zakladajú na jej morálnom presvedčení, prejavujú sa v mravnej stránke jej správania a konania
• Charakterové vlastnosti osobnosti sú výsledkom najmä spoločenského pôsobenia na rozdiel od temperamentu
• Dieťa požiadavky rodičov postupne prijíma a zvnútorňuje (interiorizuje). Začiatok tohto procesu lokalizujeme medzi 3 a 4 rok vývinu dieťaťa. 

Dynamika osobnosti

• Ako sa štruktúra osobnosti prejavuje v činnosti
• Vyjadruje „sily“, ktoré hýbu s osobnosťou a určujú jej správanie
• Čo človeka motivuje? Prečo robí to čo robí?

Dynamika osobnosti zahŕňa všetky deje, ktoré opakovane prebiehajú vo vzájomnom vzťahu človeka a jeho okolia. Súvisí s aktuálnymi podmienkami situácie. Výsledkom je zmena stavu jedinca i jeho okolitého sveta. Proces zmien sa pritom definuje ako vývoj osobnosti. Dynamika osobnosti je určená činnosťou duševných síl a schopností a zaoberá sa zmenami osobnosti. Dynamiku vyjadrujú pohyblivosť, hybnosť, sila a aktivita. Každý jedinec má inú dynamiku osobnosti – iné tempo a frekvenciu striedania psychických procesov, vzťahov a činností. Predpokladáme, že dynamika osobnosti jedinca je viacmenej trvalá, aj keď do istej miery závisí na aktuálnej situácii, v ktorej sa jedinec nachádza. Viac aj v bode o temperamente.