6. august 2022, Miriam Takáčová

Ako sa zorientovať
v nekonečnom
množstve informácií?

Denne sme obklopovaní množstvom správ, ktoré si osvojujeme z televízie, rádia, rodiny, kamarátov či kolegov. Počúvame, čítame a diskutujeme na témy, ktoré nás zaujímajú. Vyhodnocujeme ich a snažíme sa ich význam a užitočnosť pretaviť do našich životov tak, aby sme dosiahli pocit spokojného usporiadania sveta okolo seba.

Nás ľudí prirodzene priťahuje atraktívne nereálno – romány, poézia, rozprávky, filmy – vymyslené aktivity a správy s cieľom zábavy či oddychu. Ak ale pátrame po historických či odborných správach, tie už nemôžu mať vymyslený či upravovaný obsah. Nie vždy však vieme správne rozlíšiť, či správa, ktorú aktuálne vnímame je pravda alebo klamstvo, skutočnosť alebo výmysel, neškodná zábava alebo úmyselné zavádzanie s cieľom uškodiť.

Na tento účel existuje pomôcka vo forme rozvoja kritického myslenia.

Kritickým myslením identifikujeme súbor schopností, ako posudzovanie nových informácií, tvorba úsudkov, rozpoznávanie toho, čo je fakt a čo domnienka, dedukcia, posudzovanie významu informácií, hodnotenie argumentov či interpretácia informácií. Ide o reflektívne myslenie, ktoré je súčasťou hodnotenia dôkazov relevantných pre nejaké tvrdenie, aby sme z neho mohli vyvodiť správny záver. Kriticky mysliaci človek sa dokáže lepšie zorientovať vo svete, robí lepšie rozhodnutia, nie je pokladaný za hlupáka, dokáže roztriediť informácie na kvalitné a nekvalitné, lepšie odoláva reklame, populistom a propagande, nedá sa ľahko nachytať podvodníkmi, nepodlieha poverám a predsudkom (Ballová Mikušková, 2019, s. 168).

Podľa Kahnemana (2012) disponujeme dvomi systémami myslenia: systém 1 a systém 2. Systém 1 je v skratke rýchly, intuitívny a podvedomý. Až systém 2 sa dokáže riadiť pravidlami, porovnávať veci podľa niekoľkých atribútov a vykonávať zámerné voľby medzi alternatívami, dokáže sa zaoberať viacerými rozdielnymi témami naraz a je zbehlý v používani štatistických informácií. Systém 2 reflektuje kritické myslenie, oproti systému 1 je však pomalší.

Z uvedeného opisu vidieť, že myslieť kriticky je náročné – vyžaduje si čas a určitú dávku kognitívnych schopností. Avšak nevýhody nedostatku kritického myslenia sú zrejmé. Nedostatok kritického myslenia spájame s vyššou mierou nepodložených presvedčení a menšou odolnosťou voči nezmyslom: ľudia, ktorí majú viac nepodložených presvedčení, horšie rozlišujú vedu od pseudovedy⁏ poverčiví ľudia vysvetľujú biologické procesy v ľudskom tele menej vedecky ako skeptickí ľudia⁏ ľudia, ktorí veria v doplnkovú a alternatívnu medicínu, sa viac spoliehajú na intuíciu (ktorá je v protiklade s vedeckým myslením)⁏ konšpiračné uvažovanie zas prispieva k odmietaniu vedy a vedeckých zistení. Neschopnosť zamietnuť nesprávne a nepodložené myšlienky môže teda súvisieť s nedostatkom poznatkov, a/alebo nedostatkom schopnosti myslieť vedecky a kriticky (Ballová Mikušková, 2019).

Veľmi jednoduchý spôsob, ako si začať osvojovať kritické myslenie je začať používať tri filozofické britvy, ktoré nás chránia proti absurdite a pomáhajú pri zamietaní hypotéz:

  • Occamova britva – predstavuje princíp logickej úspornosti a hovorí, že ak existuje viacero vysvetlení, je vhodnejšie uprednostiť to najmenej komplikované (Ballová Mikušková, 2019; Ruisel 2018 ).
  • Humeova britva – vnáša racionalitu do viery v zázraky a hovorí, že žiadne svedectvo nemôže dokázať zázrak, ibaže by šlo o také svedectvo, ktorého omylnosť by bola ešte väčším zázrakom ako skutočnosť, ktorú sa snaží dokázať – nevedomosť, omyl, lož a podfuk sú vždy pravdepodobnejšie ako zázrak (Ballová Mikušková, 2019).
  • Popperova britva – týka sa testovateľnosti a falzifikovateľnosti hypotéz a tvrdí, že teória, ktorá nemôže byť vyvrátena, je bezcenná, resp. že nemá zmysel zaoberať sa teóriou, ktorú nemožno vyvrátiť. Vychádza z toho, že teórie sú overiteľné a možno ich zamietnuť. Popper tvrdí, že akýkoľvek počet dôkazov v prospech tvrdenia ešte nedokazuje pravdivosť tvrdenia, zatiaľ čo k vyvráteniu tvrdenia stačí jeden dôkaz. Napríklad, tvrdenie „všetky veľryby sú sivé“ nemožno dokázať pozorovaním ľubovoľného počtu veľrýb, ale na vyvrátenie tohto tvrdenia postačí pozorovanie jednej bielej veľryby (Ballová Mikušková, 2019; Jandourek, 2008 ).

Pre správne posudzovanie a rozvoj kritického myslenia je vhodné aj budovanie zdravých návykov (Gažovič a Markoš, 2017, s. 9):

  • Vyberme si dôveryhodné médiá, s ktorých svetonázorom súhlasíme (pozn. aut.: pozor však na konfirmačné skreslenie – tendencia vyhľadávať len tie informácie, ktoré sú v súlade s tým, čomu práve veríme – súvisí s nasledujúcou odrážkou)
  • Sledujme aj protistranu, ak je na úrovni
  • Čítajme správy vo svetovom jazyku
  • Sledujme vlastné emócie
  • Ak chceme niečomu naozaj porozumieť, siahnime po knihe

„Rovnako dôležité ako samotné kritické myslenie je aj akceptovanie výsledkov kritického myslenia – nestačí, že sa pri niektorých úlohách dopracujeme k správnym záverom a potom sa vrátime k pôvodným presvedčeniam, dôležité je, aby sme závery kritického myslenia akceptovali a upravili podľa nich svoje presvedčenia“ (Ballová Mikušková, 2019, s. 178).

V tejto sekcii prevencie voči dezinformáciám budeme postupne uverejňovať príspevky na tému ako sa vyhnúť alebo vysporiadať s nepravdivými informáciami, ktoré nás neustále obklopujú a bombardujú. Na záver dopĺňame aj krátku definíciu, čo presne znamená pojem dezinformácia a čo je jej účelom.

Podľa slovníka Národného bezpečnostného úradu SR, dezinformácia označuje nepravdivú alebo zmanipulovanú informáciu, ktorá je šírená zámerne s cieľom zavádzať a uškodiť. Dezinformácie môžu mať podobu nepravdivého alebo zmanipulovaného textu, obrázku, videa alebo zvuku, pričom môžu byť použité na podporu konšpirácií, šírenie pochybností a diskreditáciu pravdivých informácií či jednotlivcov a organizácií. Aj pravdivú informáciu môžeme považovať za dezinformáciu, ak je podaná manipulatívnym spôsobom. Medzi dezinformácie nepatria neúmyselné chyby v spravodajstve, satira, paródia ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené.

Na tému racionálneho uvažovania si prečítajte aj náš článok

Človek a rácio

Je človek vo svojej podstate racionálny? Niekedy ráno vstaneme z postele s dobrou náladou a niekedy sme rozladení. Môžeme sa pokúsiť vysvetliť si argumenty (samo-motivácia) prečo nemáme mať dôvod na zlú náladu, ako napríklad uvedomiť si, že máme zamestnanie, máme láskavú rodinu okolo seba, máme strechu nad hlavou, máme čo jesť, nemusíme utekať z vlasnej krajiny a nemusíme sa báť o vlastný život…. niektorí ľudia nemajú ani jedno z toho.

Zoznam literatúry

Ballová Mikušková, E.: 2019. Redukovanie nepodložených presvedčení pomocou kritického myslenia. In: Jurkovič, M., Čavojová, V., Brezina, I., Bačová, V., Bahna, V., Ballová Mikušková, E., Bašnáková, J., Ondrušek, D., Strachanová, D., Valent, D., Šrol, J. & Valuš,L.: 2019. Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava: Premedia. s. 168 – 179. ISBN 978-80-8159-757-2

Dezinformácie a informačné operácie -NBU (gov.sk)

Gažovič, O. & Markoš, J.: 2017. Príručka kritické myslenie. In: N-magazín. Roč. 2, č. 10, s. 9. ISSN 2453 – 9597

Jandourek, J.: 2008. Průvodce sociologií. Praha: Grada Publishing, a.s.: ISBN 978-80-247-2397-6

Kahneman, D.: 2012: Myšlení pomalé a rychlé. Brno: Jan Melvil Publishing, s.r.o. ISBN: 978-80-87270-42-4

Ruisel, I.: 2018. Múdrosť a hlúposť. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV. ISBN: 978-80-88910-61-9

Special Guests

Ann Pearson

Designer Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.