Kľúčom k prosperovaniu v našom high-tech svete je trávenie oveľa menej času používaním technológií. Náš súčasný vzťah k technológiám nášho hyperprepojeného sveta je neudržateľný a vedie nás bližšie k tichému zúfalstvu.
Nemôžeme dovoliť, aby divoká spleť nástrojov, zábavy a rozptýlenia, ktoré poskytuje internetová doba, diktovala, ako trávime čas alebo ako sa cítime. Namiesto toho musíme podniknúť kroky, aby sme z týchto technológií vyťažili to vhodné a zároveň sa vyhli tomu, čo je nevhodné.
Dôležitá je rovnako aj samota a pestovanie kvalitného voľného času, namiesto venovaniu sa bezmyšlienkovitému používaniu zariadení.
FILOZOFIA VYUŽÍVANIA TECHNOLÓGIÍ
Filozofia využívania technológií, v ktorej svoj online čas zameriame na malý počet starostlivo vybraných aktivít, ktoré podporujú veci, ktoré si ceníme, znamená, že potom pokojne premeškáme všetko ostatné.
Vplyv technológií na osobný život ľudí stojí za skúmanie. Napriek jasnému pozitívnemu vnímaniu týchto inovácií sa vynára pocit, že sme sa stali otrokmi týchto zariadení. Problém je, že malé zmeny nestačia na vyriešenie týchto veľkých problémov s novými technológiami. Aby sme znovu získali kontrolu, potrebujeme sa posunúť nad rámec vylepšení a namiesto toho prebudovať náš vzťah s technológiou, pričom ako základ použijeme naše hlboko zakorenené hodnoty.
Ak nová technológia ponúka len o málo viac než triviálnu vymoženosť, môžeme ju ignorovať. To ostro kontrastuje s maximalistickou filozofiou, ktorú väčšina ľudí používa štandardne – myslenie, v ktorom akýkoľvek potenciál na prospech stačí na to, aby sme začali používať technológiu, ktorá upúta našu pozornosť. Maximalistovi je veľmi nepríjemná predstava, že mu môže uniknúť niečo, čo je aspoň trochu zaujímavé alebo hodnotné.
PRINCÍPY
Digitálni minimalisti si uvedomujú, že zahltenie ich času a pozornosti príliš veľkým množstvom zariadení, aplikácií a služieb vytvára celkové negatívne náklady, ktoré môžu prevýšiť malé výhody, ktoré každá jednotlivá položka poskytuje izolovane.
Digitálni minimalisti veria, že rozhodnutie o podpore určitej technológie, ktorú si cenia, je len prvým krokom. Ak chceme skutočne využiť jej plný potenciálny prínos, je potrebné dôkladne premyslieť, ako budeme technológiu využívať.
Digitálni minimalisti získavajú značné uspokojenie zo svojho všeobecného záväzku byť viac uvedomelí, pokiaľ ide o to, ako sa zapájajú do nových technológií. Tento zdroj spokojnosti je nezávislý od konkrétnych rozhodnutí ktoré robia, a je jedným z najväčších dôvodov, prečo má minimalizmus tendenciu byť pre jeho zástancov taký zmysluplný.
DIGITAL DECLUTTER
Štandardná minimalistická 30 dňová výzva zahŕňa zbavenie sa všetkého nadbytočného a postupné navrátenie tých najpotrebnejších vecí vždy jednej za jeden deň (decluttering). Ale tak, ako v bežnom živote nemôžeme prísť do práce neoblečení, nemôžeme sa z pracovných ale aj súkromných dôvodov len tak vzdať všetkých technologických vymožeností.
Môžeme si od nich na krátku dobu oddýchnuť a počas toho nájsť činnosti, ktoré nás budú napĺňať. Po skončení prestávky môžeme znovu technologické prvky postupne vracať do nášho života, ale iba ak nám pridávajú konkrétnu hodnotu a máme aj jasne definované, akým používaním vieme túto hodnotu maximalizovať.
HODNOTA SAMOTY
Mnoho ľudí si tento pojem mylne spája s fyzickým odlúčením – táto chybná definícia zavádza štandard izolácie, ktorý môže byť pre väčšinu neprijateľný. Samota je o tom, čo sa deje v našom mozgu, nie o prostredí okolo nás. V súlade s tým to definujeme ako subjektívny stav, v ktorom je naša myseľ oslobodená od vstupov iných myslí. Môžeme si ju užiť v preplnenej kaviarni, ale aj v hromadnej doprave, pokiaľ naša myseľ zostane len s našimi vlastnými myšlienkami. Samota si vyžaduje, aby sme nereagovali na informácie vytvorené inými ľuďmi a namiesto toho sa sústredili na svoje vlastné myšlienky a skúsenosti – nech sme kdekoľvek.
DEPRIVÁCIA SAMOTY
Realita súčasnosti je, že so svojimi vlastnými myšlienkami a bez iných vplyvov trávime takmer nulový čas. Ešte nedávno na konci minulého storočia bolo ľahké dosiahnuť samotu. V každodennom živote bolo priveľa situácií, ktoré nás nútili byť sám so svojimi myšlienkami, či sme chceli alebo nie. Dnes sa samotná predstava samoty zdá priam neatraktívna, pretože sa snažíme o „otvorenejší a prepojenejší svet“…
Odstránenie samoty ale prináša nové negatívne dôsledky, ktorým len teraz začíname rozumieť. Dobrým spôsobom, ako preskúmať účinok správania, je študovať populáciu, ktorá posúva správanie do extrému. Pokiaľ ide o neustále pripojenie, tieto extrémy sú ľahko zjavné medzi mladými ľuďmi narodenými na prelome storočí, ktorí mali prístup k smartfónom, tabletom a trvalému internetovému pripojeniu ešte pred pubertou. Táto generácia vykazuje pozoruhodné rozdiely v porovnaní s mileniálmi, ktorí im predchádzali. Neustále a horúčkovito spracúvajú a posielajú správy a táto pretrvávajúca komunikácia naráža na chémiu ich mozgu. Všetci zrazu trpia úzkosťou alebo poruchami súvisiacimi s úzkosťou.
Keď celá generácia neúmyselne vylúčila čas osamote zo svojho života, ich duševné zdravie dramaticky utrpelo. Stratili schopnosť spracúvať a dávať zmysel svojim emóciám, premýšľať o tom, kto sú a na čom skutočne záleží, alebo budovať silné vzťahy, či dokonca len dopriať svojim mozgom čas na vypnutie. Nemali by sme sa čudovať, že tieto absencie vedú k poruchám. Ak sa pozrieme na trochu miernejšie formy deprivácie samoty, ktoré sa stali bežnými medzi mnohými rôznymi vekovými skupinami, výsledky sú stále znepokojujúce. Ľudia nie sú stavaní na to, aby boli neustále pripojení.
PARADOX SOCIÁLNYCH MÉDIÍ
Čím viac používame sociálne médiá na interakciu so svojou sieťou známych, tým menej času venujeme osobnej komunikácii.
Problém teda nie je v tom, že by nás používanie sociálnych médií priamo robilo nešťastnými. V skutočnosti ak sú určité aktivity sociálnych médií izolované, mierne zvyšujú pohodu. Kľúčovým problémom je, že používanie sociálnych médií má tendenciu odvádzať ľudí od socializácie v reálnom svete, ktorá je oveľa cennejšia.
Čím viac používame sociálne médiá, tým menej času máme venovať sa osobnej interakcii, a preto sa tento hodnotový deficit stáva horším – takže tí najnáročnejší používatelia sociálnych médií budú oveľa častejšie osamelí a nešťastní. Malé výhody, ktoré získame uverejnením statusu na nástenke priateľa alebo či sa mám páči ich najnovšia fotografia na Instagrame, nemôžu ani zďaleka kompenzovať veľkú stratu, ktorú sme utrpeli tým, že s daným človekom už netrávime čas v reálnom svete.
SPOLOČENSKÉ ZVIERATKO
Myšlienka, že interakcie v reálnom svete sú cennejšie ako online interakcie, nie je prekvapujúca. Náš mozog sa vyvinul v období, keď komunikácia prebiehala osobne a tvárou v tvár. Náš mozog spracoval veľké množstvo informácií o jemných analógových signáloch, ako je reč tela, výrazy tváre a tón hlasu.
Rozhovor s nízkou šírkou pásma podporovaný mnohými digitálnymi komunikačnými nástrojmi môže ponúkať náhradu tohto spojenia. Avšak väčšinu našich vysokovýkonných schopností na vyhodnocovanie sociálnych podnetov ponecháva nedostatočne využitú – čím sa znižuje schopnosť týchto nástrojov uspokojiť našu intenzívnu potrebu po spoločnosti a socializácii. Žiaľ online interakcia je jednoduchšia a rýchlejšia ako klasická konverzácia.
Digitálne komunikačné nástroje dokážu rozvrátiť aj osobnú komunikáciu, ktorá zostáva v našom živote, pretože náš prvotný inštinkt spájania je taký silný, že je ťažké odolať kontrole zariadenia uprostred rozhovoru alebo aktivity s niekým iným a tým sa znižuje kvalita bohatšej osobnej interakcie, ktorá sa deje priamo pred nami.
FILOZOFIA KOMUNIKÁCIE
Mnoho ľudí uvažuje o konverzácii a o byť v spojení ako o dvoch rôznych stratégiách na dosiahnutie rovnakého cieľa, ktorým je udržanie ich spoločenského života. Veria, že existuje mnoho rôznych spôsobov, ako sa starať o dôležité vzťahy v našom živote, a v našej súčasnej modernej dobe by sme mali používať všetky dostupné nástroje – od osobného rozhovoru tvárou v tvár, až po kliknutie na ikonu srdca v príspevku priateľa na Instagrame.
Filozofia komunikácie zameranej na konverzáciu zaujíma odlišný postoj. Tvrdí, že konverzácia je jedinou formou interakcie, ktorá sa v určitom zmysle počíta do udržiavania vzťahu. Táto konverzácia môže mať formu osobného stretnutia alebo môže ísť o videohovor či telefonický hovor, ktoré zahŕňajú jemné analógové signály, ako je tón nášho hlasu alebo výraz tváre. Čokoľvek textové alebo neinteraktívne – v podstate všetky sociálne médiá, e-maily, či textové správy – sa nepovažujú za konverzáciu a namiesto toho by sa mali kategorizovať ako obyčajné spojenie (resp. spôsob ako ostať v spojení).
V tejto filozofii je spojenie degradované na logistickú úlohu. Byť v spojení má dva ciele: pomôcť vytvoriť a zorganizovať konverzáciu alebo efektívne preniesť praktické informácie (napr. určenie miesta stretnutia alebo času na nadchádzajúcu udalosť). Ostať v spojení nie je alternatívou konverzácie; namiesto toho je jej podporovateľom.
digitálna hygiena
Digitálny minimalizmus
ONLINE MÉDIÁ
Mnoho ľudí dnes konzumuje správy tak, že cyklicky prechádzajú nastaveným sledom webových stránok a kanálov sociálnych médií. Rozhodujúci pre tento zvyk konzumácie správ je rituálna povaha sekvencie. Nerobíme vedomé rozhodnutie o každej zo stránok a informačných kanálov, ktoré nakoniec navštívime; namiesto toho, akonáhle je sekvencia aktivovaná, rozvinie sa na autopilota. Najmenší náznak nudy sa stane spúšťacím bodom ktorý aktivuje celý tento obrovský kolotoč.
Na toto správanie sme si už zvykli, takže je ľahké zabudnúť, že je to z veľkej časti artefakt nedávneho vzostupu ekonomiky digitálnej pozornosti – a korporácie na tom zarábajú. Kontrola desiatich rôznych stránok desaťkrát denne im zarába peniaze, aj keď my nie sme informovanejší, ako keby sme kontrolovali jednu dobrú stránku raz denne.
SLOW MEDIA
Slow Media znamená, aby sme sa zamerali iba na zdroje najvyššej kvality. Najnovšie správy sú napríklad takmer vždy oveľa nižšej kvality ako správy, keď novinári mali čas ich spracovať. Preverené správy, ktoré sa objavujú v etablovaných novinách a online časopisoch, majú tendenciu poskytovať vyššiu kvalitu ako chatovanie na sociálnych sieťach.
Podobne zvážme obmedzenie svojej pozornosti na najlepších z najlepších, pokiaľ ide o výber jednotlivých autorov, ktorých sledujeme. Internet je demokratizačná platforma v tom zmysle, že každý môže zdieľať svoje myšlienky. To je chvályhodné. Ale pokiaľ ide o spravodajstvo a komentáre, mali by sme obmedziť svoju pozornosť na malý počet ľudí, ktorí dokázali byť svetovou špičkou v témach, na ktorých nám záleží.
AKO A KEDY
Ďalším dôležitým aspektom sú rozhodnutia, ktoré robíme o tom, ako a kedy sa čítaniu správ budeme venovať. Túto činnosť odporúčame izolovať na presné časy počas týždňa a zároveň si určiť vhodné miesto, aby sme čítaniu mohli nerušene venovať plnú pozornosť.
Možno to budú skutočné papierové noviny. Alebo si vopred na starostlivo vybranej skupine online spravodajských webov a autorov vyberieme a uložíme články, do ktorých sa chceme ponoriť hlbšie. Následne si ich prečítame hoci aj v offline móde bez rozptyľovania. Tak budeme priebežne informovaní o aktuálnom dianí v témach, ktoré nás zaujímajú. Dosiahneme to však aj bez toho, aby sme obetovali svoj čas a emocionálne zdravie nekonečnému cyklu klikania, ktorým dnes síce prirodzene žijeme, ale vnútorne cítíme, že to nie je v poriadku.
DIGITÁLNE VYČERPANIE
V septembri 2016 napísal vplyvný bloger a komentátor Andrew Sullivan pre newyorský časopis esej v dĺžke 7 000 slov s názvom „Zvykol som byť ľudskou bytosťou“. Jeho podtitul bol alarmujúci: „Nekonečné bombardovanie správ, klebiet a obrázkov z nás urobilo maniakov závislých na informáciách. Zlomilo ma to. Môže to zlomiť aj teba.“
Nezabúdajme: Sú knihy, ktoré treba čítať; krajiny, po ktorých sa treba prejsť; byť s priateľmi; život prežiť naplno.