Asperger v škole

Deti s rovnakou diagnózou sa v úrovni adaptability môžu diametrálne líšiť. Väčšina osôb s AS sa nachádza niekde v poli kontinua adaptability. Vývojom sa dieťa a jeho schopnosť fungovania v bežnom prostredí mení, rolu zohráva i správny pedagogický a výchovný prístup. V ranom detstve je ťažké stanoviť, k akej kategórii bude mať dieťa v dospelosti bližšie (Thorová, 2016). Výrazný prejav dieťaťa, ktorý by sme mohli zaradiť v mladšom veku do charakteristík nízko funkčného AS, môže byť totiž spôsobený frustráciou, nepochopením dieťaťa okolím, jeho emocinoálnou nezrelosťou či v neposledom rade aj tým, že dieťa ešte nevie rozprávať a tak sprostredkovať svoje skutočné potreby. Ako dieťa rastie a dozrieva, môžeme pozorovať u neho premeny, ktoré ho postupne posúvajú do oblasti vysoko funkčného AS a v dospelosti môže mať lepšie vyhliadky na samostatné fungovanie.

Vnímanie ľudí s AS

Veľmi častý je značne nerovnomerný profil schopností, zručností a neštandardného spôsobu učenia, osvojovanie si nových informácií a celkového vývoja rozumových schopností. Môže sa stať, že dieťa, ktoré si pamätá okolo stovky telefónnych alebo výrobných čísel a zvláda malú násobilku od 6 rokov, zlyháva pri najjednoduchších slovných úlohách (Thorová, 2007). Veľmi nápomocné sú pri slovných úlohách napríklad schematické zobrazenia zadania – načrtnúť zadanie aj riešenie, aby dieťa vizuálne vnímalo, čo má byť predmetom výpočtu a ako sa k výsledku máme dopracovať. Zásadou, ktorou sa potrebujeme pri takýchto situáciách riadiť, je vyhnúť sa typickej otázke typu: „Inokedy taká/ý chytrá/ý, tak ako to že ti jednoduché zadanie nejde?“ „Čomu na tom nerozumieš, veď je to také jasné“!

V prípade nerovnomerného vývoja sa stretávame s dvomi základnými profilmi:

1. Na jednej strane existujú ľudia s AS, ktorých verbálne myslenie je na omnoho vyššej úrovni ako abstraktno-vizuálne (analyticko-technické) schopnosti. Títo ľudia sa vyznačujú dobrými vyjadrovacími schopnosťami, majú výbornú slovnú zásobu, mechanicky si dokážu osvojiť množstvo informácií. Prejavujú sa argumentovaním, diskusiami, chŕlením informácií a citáciami (Thorová, 2007). Ak takému človeku chceme vysvetliť napríklad cestu, ako sa niekam dostane, tak si mapkou veľmi nepomôžeme, lebo v tomto sa nemusí vedieť dobre orientovať, ale oveľa viac mu pomôže, ak mu trasu opíšeme slovne.
2. Do druhej skupiny patria ľudia s vynikajúcim logickým uvažovaním, pre ktorých sú hračkou napríklad rôzne vizuálne kvízy, programovanie, matematika alebo šach. S verbálnym vyjadrovaním môžu mať ale ťažkosti a slovnému kontaktu sa tak skôr vyhýbajú. Dokážu nájsť pre problém riešenie, ale už ho slovne nevysvetlia. (Thorová, 2007). Vieme si pri tomto predstaviť niektorých našich bývalých učiteľov či kolegov, ktorí nám mali sprostredkovať informácie, prípadne nás zaučiť a napriek ich nepopierateľným odborným znalostiam sme ich výkladu neporozumeli a tak sme buď brali doučovanie alebo si nechali poradiť od iného kolegu.

Na každej oblasti vie Asperger zapracovať. Mladá žena – silno vizuálny typ, ktorá bola ako dieťa veľmi tichá, nekomunikatívna, až ju okolie občas nazývalo „ignorantskou“, nevedela zhodnotiť spoločenský kontext situácií. Nakoľko mala vrodené veľmi dobré pozorovacie schopnosti, postupne si začala všímať určité opakované vzorce správania medzi ostatnými deťmi. Postupne metódou pokus – omyl sa zapájala do rozhovorov s ostatnými deťmi a aj keď niekedy povedala niečo kostrbaté a spojila si to s reakciou okolia, že jej vtipu sa napríklad nikto nezasmial, tak to ďalší krát skúsila inak. Na strednej škole si dokonca našla kamarátov a okolie ju prijalo. Postupne sa z nej stala spoločensky schopná, obľúbená a milá žena, ktorá komunikáciu obratne prispôsobuje okoliu bez toho, aby nad verbálnymi či neverbálnymi reakciami ostatných ľudí musela rozmýšľať. Je to vec každodenného cviku a v tomto prípade musíme zdôrazniť, že spomínaná žena patrí do vysoko funkčnej oblasti s nadpriemerným intelektom, pričom v čase jej detstva a mladosti nemala k dispozícii žiadnu odbornú pomoc a dokázala sa vypracovať sama. Nie všetky deti však majú to šťastie, a preto značný počet rodičov žiada a víta odborné poradenstvo.

Mnoho ľudí s AS sú prevažne vizuálne typy (Sainsbury, 2009), slová môžu byť pre nich veľmi abstraktné. Obrazy sú hmotné a lepšie sa im vryjú do pamäti. Pre nácvik sociálnych zručností sú veľmi vhodné rozprávky s obrázkami či obľúbenými hračkami. Nie je neobvyklé, ak dieťa s AS nemá záujem o čítanie rozprávok (napr. pred spaním). Nevie si dej totiž predstaviť na základe slovného výkladu. Potrebuje práve obrázky, ktoré mu umožnia osvojenie rozprávky – deja, ako aj spoločenských interakcií hlavných hrdinov.

Obrázky vieme rovnako dobre použiť aj pri denných programoch. Uľahčia tak dieťaťu orientáciu v harmonograme dňa a postupne ho vieme naučiť, aby si vytváralo vlastné programy a zoznamy vecí, ktoré má urobiť. Rozčleníme aktivity na konkrétne a zrozumiteľné na seba nadväzujúce kroky a táto pravidelnosť a štruktúra dodáva deťom s AS pocit bezpečia, istoty a zmierňuje ich stres (Pešek, 2017).

Veľmi pekný zážitok mal napríklad chlapec s AS v materskej škole, keď pani učiteľka vysvetľovala „veľký tresk“.  Nasypali do balóna šošovicu, nafúkli balón a potom ho praskli. Výplň letela po celej triede a všetkým deťom sa to veľmi páčilo. Takto si zážitok chlapec pamätal veľmi dlho a je to zároveň perfektný príklad ako namiesto rozsiahleho opisu vieme prakticky poukázať a demonštrovať preberanú látku.

Alebo žiačka, ktorá v škole na technickom predmete mala problémy s porozumením preberaného učiva z učebnice, lebo procesy boli popísané teoreticky – text bez obrázkov. Permanentne však vynikala v praktickej časti tohto predmetu, kedy zadanie s reálnymi súčiastkami zostavila vždy ako prvá zo skupiny. Spolužiakov to aj trochu mrzelo, ale našťastie v tomto prípade si žiačka vybudovala uznanie a akceptáciu v chlapčenskom kolektíve rovesníkov.

S ťažkosťami vnímať len text môže súvisieť aj nezáujem o pesničky či básničky. Vo vyššom veku môže byť pre deti s AS praktické „recitovanie“ prózy. Nejedná sa o klasické recitovanie, je to skôr prednášanie, čo Aspergerom môže viac vyhovovať, nakoľko ich verbálny prejav aj prirodzene zvykne vyzerať akoby dávali prednášky. Niektorí v tom môžu byť veľmi dobrí a dokonca reprezentovať školu v rôznych súťažiach. Ak v rámci tejto aktivity vieme využiť aj tému, ktorá dieťa zaujíma, viem zabiť „dve muchy jednou ranou“. Dieťa dostane priestor porozprávať o svojej obľúbenej téme a zároveň si s tým splní inak nepríjemnú školskú povinnosť.

Spolupráca v škole vs. preťaženie systému

Možno najväčším problémom je predpoklad, že bežná trieda je akási neutrálne, nešpecializované prostredie. Z hľadiska človeka s AS je však zjavné, že bežná trieda je v skutočnosti veľmi špecificky navrhnutá tak, aby vyhovovala deťom, ktoré sa učia neurotypickým spôsobom: nie je pre všetkých, je pre „normálnych“. Práve kvôli tomuto predpokladu nedokáže veľa ľudí uznať, že trieda síce môže byť prístupná fyzicky, ale dieťa s handicapom do nej aj tak nemusí byť schopné preniknúť nejakým zmysluplným spôsobom. Pre ľudí, ktorých postihnutie zahŕňa veľké problémy so zmyslovými podnetmi (čo býva prípad ľudí s poruchami z autistického spektra), je inkluzívne prostredie často nočná mora neustáleho zmyslového bombardovania, ktoré bráni v učení a spôsobuje neutíchajúce nepohodlie či bolesť. Spôsob výuky a organizácie triedy tiež často vedú k tomu, že vyučovanie zostáva kognitívne nedostupné – trieda často pre dieťa s AS predstavuje príliš hlučné a neštruktúrované prostredie (Sainsbury, 2009).

Keď sa Asperger cíti preťažený alebo v nebezpečí, môže reagovať skratovo až amokom a bez rozmyslu ublížiť sebe alebo ostatným (napr. hodiť po spolužiakovi stoličku, zamknúť sa na školskom wc a odmietnuť vyjsť, trieskať si hlavu o dvere, vyhodiť všetky zošity a učebnice do smetného koša, nadávať). Tu pomôže, ak sa dieťaťu môže venovať niekto individuálne, vie s ním vyjsť napríklad z triedy na chodbu alebo do kabinetu, nech sa ukľudní, prípadne vyrozpráva, oddýchne si a v ten deň nech už len oddychuje ak by sa necítil na ďalšie vyučovanie. Ak sa nemá dieťaťu kto individuálne venovať, malo by mu byť umožnené ísť napríklad do kabinetu a tam byť v tichu a kľude. V školskom prostredí môže žiakovi Aspergerovi pomôcť aj niečo obľúbené z domu. Hračka, alebo niečo, čo na neho pôsobí upokojujúco. Nejedná sa samozrejme o hranie počas vyučovania, ale v čase oddychu, napríklad cez prestávku to môže použiť na zrelaxovanie, tzv. „brain break“. Taktiež môže pomôcť obľúbená hudba v prenosnom prehrávači. Dieťa si dá slúchadlá na uši, odhluční okolité prostredie, ktoré mu môže vadiť a tiež sa týmto spôsobom zrelaxuje.

V prípade, že dieťa s AS je veľmi nahnevané, môžu pomôcť niektoré konkrétne kroky. Ak má pri sebe dospelého, ktorý ho vie objať, prípadne vziať nabok a zmeniť prostredie v ktorom sa dieťa nahnevalo, je to veľmi vhodné. Dieťa sa vyzúri, vykričí či vyplače, ukľudní sa. Až potom môžeme zisťovať, pýtať sa čo sa stalo. Ak pri sebe niekoho takého napríklad v materskej škole alebo škole nemá, je vhodné zatelefonovať rodičom, nech dieťa skúsia upokojiť, bude počuť mamin alebo otcov hlas. Predstavujú pre dieťa istotu, ktorú v tej chvíli dieťa potrebuje.

Staršie deti vieme naučiť, ak sa hnevajú, vyzúriť sa napríklad na papieri. Robiť papierové gule. Čím tvrdší papier, tým ťažšie. Prípadne si môže dieťa nosiť so sebou poznámkový blok a namiesto toho, aby na svoje okolie kričalo či nadávalo, zapíše to do bloku. Všetky negatívne myšlienky zo seba vypíše alebo premení na kresby. Dôležité je, aby dieťa neubližovalo sebe ani ostaným. Pri tomto je dôležité dbať na to, že poznámkový blok je žiakov, určený na relax, je to jeho nanajvýš intímna záležitosť a učitelia mu to nemajú brať a kontrolovať.

Bez ohľadu na ročník či školu (základná, stredná), veľmi dôležitá je spolupráca s pedagógmi. S pribúdajúcimi rôznymi diagnózami u detí našťastie narastá medzi školami povedomie aj o Aspergerovom syndróme. Všeobecné povedomie však nie vždy stačí. Je nevyhnutné, aby personál dokázal také dieťa akceptovať a prijať ho také aké je, aby s ním dokázal pracovať a aby vedel definovať jeho dobré stránky a tie využiť jednak v prospech preberaného učiva a jednak pre správne fungovanie v kolektíve spolužiakov.

Základom je spolupráca s triednym pedagógom. Zrelá a citlivá osobnosť sa bude snažiť hľadať spôsob, akým by sa dieťa s AS mohlo cítiť v škole príjemne a bezpečne. Triedny pedagóg je autorita, ktorá vytvára, udržiava a rozvíja mikrosvet komunity žiakov. Je nevyhnutné, aby pedagóg tento mikrosvet rozvíjal v duchu priateľstva, tolerancie, pomoci a k vzájomnej úcte. Nie je tu priestor pre posmešky, hanenie či diskrimináciu len preto, že spolužiak je „divný“.

Myslime tiež na to, že potreby dieťaťa sa môžu v čase výrazne meniť. Niektorým môže počiatočné obdobie v špeciálnej škole / triede pomôcť, aby získali zručnosti, ktoré im umožnia preospievať v strednom prúde vdelávania a naopak, niektoré dokážu prežiť v bežnej škole na prvom stupni, ale nie už vo veku druhého stupňa, kedy vrstovníci môžu byť výrazne menej tolerantní k sociálnym odchýlkam (Sainsbury, 2009).

Vzdelávacie inštitúcie majú možnosť vytvoriť pre žiaka Aspergera individuálny vzdelávací program na základe oporúčaní od špeciálnych pedagógov a psychológov, s pomocou ktorého dokáže žiak postupne napredovať a prosperovať. Keď dokážeme definovať silné stránky žiaka a aj oblasti pre rozvoj, tak následne silné stránky vieme využiť v prospech trénovania rozvojových oblastí. Pedagógovia majú prostriedky na to, aby dokázali Aspergerovi pomôcť. Nie potláčať jeho prirodzenosť, ale vyzdvihovať ju ako pomôcku pre dosahovanie lepších výsledkov vo vzdelávaní, tak aj v socializácii.

Učenie a učebný štýl

Väčšina žiakov s AS má vysoko osobitý učebný štýl, a pokiaľ mu škola nevyjde v ústrety, nie sú schopní sa učiť a môžu trpieť neznesiteľnou nudou a frustráciou. Za jednu z efektívnych vzdelávacích metodík, ktorá funguje u detí s AS je považované štruktúrované učenie. Štrukturalizácia znamená vnesenie jasných pravidiel, sprehľadnenie postupnosti činností a jednoznačné usporiadanie prostredia, v ktorom sa človek pohybuje. Tento špecifický prístup aspoň čiastočne kompenzuje komplikovaný handicap napríklad u jedincov s poruchou autistického spektra (ďalej PAS). Namiesto neistoty a zmätku nastúpi logický prístup, poriadok, pocit istoty a bezpečia, ktorý umožní akceptovať nové úlohy, učiť sa a lepšie znášať udalosti, ktoré sú nepredvídateľné. Nie všetci ľudia s PAS majú s akceptovaním zmien ťažkosti, každopádne všetci majú problémy s adaptabilitou. Správne aplikované metódy štruktúrovaného učenia môžu byť prínosom pre všetky osoby, ktoré majú ťažkosti so sebaorganizáciou, najmä pre osoby s poruchou aktivity a pozornosti a osoby s poruchami intelektu (Thorová, 2016).

Vzhľadom na časté doslovné chápanie textu a probémy v sociálnom chápaní, ľahko sa môže stať, že dieťa s AS má ťažkosti čítať s porozumením – napríklad zadanie domácej úlohy či otázka v teste. Preto je napríklad vhodné poskytovať žiakovi podrobnú spätnú väzbu – pozitívne a netrestajúco – upozorniť na chyby, ale aj objasniť, ako sa to má urobiť správne (Sainsbury, 2009).

Pokiaľ má dieťa ťažkosti so sústredením alebo s učením, je dobré skúsiť, ako sa mu bude dariť v práci s počítačom, v porovnaní s obvyklými školskými pomôckami (Sainsbury, 2009). Napríklad žiak s AS, ktorý nevedel dobre kresliť, vypracoval domácu úlohu v Minecraft – mali nakresliť dom, v akom by chceli bývať. Chlapec svoj vysnívaný dom postavil vo virtuálnom prostredí hry a do školy priniesol vytlačené obrázky domčeka. Takto žiak splnil zadanie a zároveň nebol frustrovaný, že nevie nakresliť to čo má v hlave tak, aby to verne vystihlo jeho predstavu.

Motivácia

Deti s AS sa nevedia učiť od dospelých obvyklým spôsobom. Miesto toho si autistickí jedinci potrebujú vytvárať všetko z vlastných myšlienok a skúseností. Z vyučovania si berú akurát tie veci, ku ktorým majú blízko a dokážu o nich premýšľať vlasným spôsobom. Aby si dieťa s AS zo školského vyučovania vôbec niečo odnieslo, je dôležité, aby si učitelia uvedomovali, čo ich zaujíma a predkladali informácie tak, aby o nich mohli premýšľať vlasným spôsobom (Sainsbury, 2009).

Aspergerom chýba prirodzená schopnosť pochopiť, prečo by mali robiť veci, ktoré im pripadajú nudné, zbytočné alebo hlúpe (Sainsbury, 2009). Pre vykonanie určitej aktivity, Asperger potrebuje jej zdôvodnenie, s ktorým sa stotožní. Na Aspergerov neplatí autoritatívny prístup. Pri malom dieťati je to niekedy veľmi náročné a vyčerpávajúce. Ako pomôcky poslúžia obľúbené rozprávkové postavy či hračky. Na dieťa vo veku základnej či strednej školy sa dá ísť už cez logiku. Povedzme, že chceme skúsiť nové jedlo – nový druh mäsa. Nakoľko sa dieťa zaujíma o ľudské telo a vie ako funguje, vieme cez presvedčenie, že jeho telo sa vyvíja, rastú mu svaly a pod. vysvetliť, že z tohto dôvodu potrebuje aj ďalší typ bielkovín, aby bolo naďalej zdravé. Alebo odpor k učeniu sa cudzieho – anglického jazyka. Žiak s AS sa chce stať astronautom a chce ísť na Mars. Aby toto mohol dosiahnuť, rodičia mu vysvetlili, že je potrebné, aby sa vedel dorozumieť v rámci medzinárodnej spolupráce, čo bez angličtiny nepôjde. Predtým neobľúbený predmet sa tak stal jedným zo základných prvkov žiakovho vzdelávania. Najskôr sledoval rozprávky v pôvodnom anglickom znení so slovenskými titulkami a postupne cez anglické titulky prešiel v priebehu rokov k sledovaniu rozprávok a filmov v angličtine bez titulkov.

Čas, plánovanie a organizácia

Zručnosti, ako si naplánovať prácu, zorganizovať pomôcky i čas a riešiť problémy – napríklad rozvrhnúť slohovú prácu, pripraviť projekt,  napísať zoznam vecí na vybavenie – potrebujeme deti s AS cielene učiť od raného veku. Platí, že problémy s plánovaním by sme nemali zamieňať hneď s lenivosťou. U mnohých ľudí sa roztržitosť a dezorganizovanosť spojili s extrémnym perfekcionizmom. Často sa Aspergeri zaseknú a lipnú na nejakom detaili a nedokážu sa pozrieť na projekt ako na celok. Nakoľko nie sú schopní odhadnúť, koľko času im nejaká práca zaberie, niekedy si ju nechávajú až na večer pred odovzdaním alebo jej venujú všetok svoj voľný čas, pretože majú pocit, že musí byť dokonalá a nevedia poznať, kedy už je dosť dobrá aby sa dala považovať za hotovú (Sainsbury, 2009)

Napríklad, vzhľadom na to, že Aspergeri sú veľmi často ponorení do vlastného sveta, nevnímajú čas, ktorý okolo nich plynie. K životu dieťaťa tak môže úplne stačiť vedieť, že je ráno, obed a večer. Prípadne deň a noc. Pre plánovanie denných aktivít je celkom vhodnou pomôckou obrázkový harmonogram. Vieme dieťaťu primerane podľa veku a vnímania predstaviť, ako asi bude vyzerať deň. Vieme mu to priebežne aj pripomínať, aby vedelo čo ho v priebehu dňa čaká. Pri definovaní času to môže byť zložitejšie. Pokiaľ dieťa nejaví prirodzený záujem o znalosť hodín, vtedy môžeme denný harmonogram prepojiť s hodinami, aby si postupne začalo spájať súvislosti. Klasické ciferníkové hodiny môžu dieťa miasť, nakoľko sa od 12.00 hod čas „začne opakovať“. Tu môžu pomôcť digitálne hodiny, ktoré majú 24-hodinový cyklus. Keď začíname nejakú aktivitu, upozorníme dieťa a ukážeme mu koľko je hodín. Postupne si dieťa na časovú súslednosť zvykne a samé zistí že je to praktická pomôcka pre kažodenné fungovanie. Niekedy dieťa nemusí otázka času zaujímať veľmi dlhý čas, napríklad ešte aj po nástupe na základnú školu.

Pokroky

Asperger sa môže javiť, že nedáva pozor, nesústredí sa a je mu jedno čo mu rozprávame, alebo o čo sa s ním snažíme. Tu pomáha náš trpezlivý prístup. Dieťaťu sa mozog rozvíja, zreje a spája si súvislosti. Môže sa stať, že dieťa bude mať „skokové pokroky“. Naprv dlho „nič“ a jedného dňa príde situácia, ktorá bola nedávno ešte konfliktná a zrazu ju dieťa s prehľadom zvládne. Môže to byť čokoľvek – od písania, kreslenia, čítania, jedenia až po zaväzovanie šnúrok na topánkach či spanie vo vlastnej posteli. Na tomto je zaujímavé hlavne to, že rodič časom odpozoruje, že dieťa vskutku urobí pokrok až vtedy, keď je na to pripravené, zrelé. Za pokroky ho pochváľme. Keď cíti v rodine podporu, lásku a pozitívnu energiu, odrazí sa to pozitívne aj na jeho rozvoji.

Kreslenie – tu môžu pomôcť elektronické omaľovánky (počítač, tablet), prípadne počítačové kresliace programy. Asperger môže napríklad kresliť skôr schematicky ako esteticky. Ak má kresliť podľa vzoru – povedzme človeka či zviera, výtvor sa na originál nemusí veľmi podobať. Ale do detailov vie Asperger vystihnúť napríklad vzory na odeve, koži, srsti, okolité prostredie či farebné kombinácie – hoci aj spamäti. Prirodzenejšie mu môže byť kreslenie rôznych futuristických strojov. Vtedy je napríklad Asperger schopný pokresliť celú stranu množstvom mechanizmov a ozubených koliesok a do detailov opísť čo ktorá časť stroja robí. Rovnako aj tvorba zo stavebníc. Detský výtvor môže byť postavený hoci aj z najmenších kociek s hodinárskou presnosťou.

Písanie – Asperger sa aj môže snažiť, ale pravdepodobne v krasopise vynikať nebude. V niektorých prípadoch sa osvedčilo písanie veľkým tlačeným písmom. Ak dieťa odmieta písať, hľadajme čo môže byť príčinou. Môžu to byť motorické problémy, znechutenie, nenávisť k písaniu či perfekcionizmus (Boyd, 2016). Niekedy aj z dôvodu precitlivenosti na niektoré materiály. Pri jednom žiakovi zabralo podloženie pod ruku jemnú papierovú vreckovku – bol mu nepríjemný dotyk ruky na papier zošita. Môže sa stať, že Asperger bude mať problémy s priraďovaním i a y. Nemusí napríklad ani počuť rozdiel vo vetách, či má byť na konci bodka, otáznik alebo výkričník. Nie je to nič neobvyklé, ťažko sa mu to učí. Niekedy sa to ani nedokáže riadne naučiť a pri teste skôr tipuje. Pre uľahčenie projektov do školy pre starších žiakov sa napríklad celkom osvedčil aj spôsob pracovania vo Worde alebo PowerPointe. Vyhrá sa lepšie s textom, povkladá obrázky. Žiak je rád, že mu to ide šikovne, má dobrý pocit z odvedenej práce a aspoň niečo pozitívne vieme spoločne nájsť na inak „nudnej“ školskej príprave. Nehovoriac o tom, že je to zároveň aj príprava do dospelosti na prácu v textových editoroch.

Čítanie – môže pomôcť motivovanie, že o témach, ktoré žiaka zaujímajú si bude vedieť prečítať sám a kedykoľvek, nebude odkázaný na iných ľudí. Niekedy pomôže spôsob, kedy rodič číta spolu s dieťaťom. Jedno písmeno rodič, jedno dieťa. Takto postupne predlžujeme na systém striedania slabík, jednu slabiku rodič, jednu slabiku dieťa. Opäť predlžujeme na celé slová. Dlhšie slová číta rodič, kratšie dieťa. A takto postupne sa žiak naučí čítať plynule. Zo školy pravdepodobne dostane žiak konkrétne texty z čítanky na precvičovanie. Nakoľko Aspergera nemusí zaujímať ako „Jožko Mrkvička sadil mrkvičky“, po dohode s pedagógom nájdime a čítajme s dieťaťom text na tému, ktorá ho zaujíma.

Počítanie – Asperger môže mať veľmi dobre vyvinutý zmysel pre matematiku. Záleží ale, aký postup mu bude najviac vyhovovať. Napríklad žiakovi a AS sa veľmi ťažko sčítavalo a odčítavalo v riadku. Rodič sa rozhodol vyskúšať počítanie pod seba. Dieťa tak dosiahlo výsledok bez väščích problémov, nakoľko niekoľkocifrené čísla rozdelené na jednotky, desiatky, stovky apod. už nevyzerali tak komplikovane a dieťa hneď na začiatku príklad neodradil a nezmiatol. V príklade vo forme „číslo + ? = číslo“ dieťa tiež nerozumelo (nedostatok predstavivosti), čo sa v zadaní vlastne od neho žiada. Rodič opäť skúsil prepísať príklad do formy rovnice o jednej neznámej. Tento postup si dieťa rýchlo osvojilo (dokonca časom aj väčšie čísla dokázalo prekvapivo vypočítať spamäti) a pri zadaniach v škole vedelo doplniť správny výsledok. Odpor k slovným zadaniam rodič vyriešil tak, že namiesto ovocia či zeleniny počítali kocky z Lega, či kukuričné lupienky, resp. čokoľvek čo bolo pre dieťa atraktívne a tak spoločne zmiernili nechuť k slovnej úlohe. O postupoch je samozrejme vhodné informovať vyučujúceho, avšak realita ukazuje, že vyučujúci nemáva toľko času, aby hľadal individuálne, čo ktorému žiakovi pomôže a tak v konečnom dôsledku je na rodičovi, aby zabezpečil u svojho dieťaťa napredovanie – spôsobom, aký možno nie je vždy podľa školskej osnovy, každopádne vieme dosiahnuť osvojenie učiva žiakom a to je cieľom nášho snaženia. Iný príklad: slečna, ktorá mala v obľube fyziku a techniku, paradoxne nerozumela stredoškolskej matematike. Počas prípravy na vysokú školu absolvovala doučovanie s mladou študentkou pedagogiky. Za 10 mesiacov prebrali 4 roky na strednej škole. Dotyčná slečna až vtedy pochopila, že matematika je celkom zaujímavá a má svoju logiku a toto poznanie je prinieslo aj úľavu, že nie je hlúpa ako si dovtedy myslela, plus jej to pomohlo zdvihnúť sebadôveru. Matematikár, ktorého mala na strednej škole vysvetľoval učivo spôsobom pre ňu neuchopiteľným. Zmenou prístupu a učebného postupu (vizualizovanie a praktické životné situácie) všetko zvládla, vrátane prijímacích testov na vysokú školu. Nehľadajme odôvodnenia ako je všetko hlúpe a ťažké a ako sa niečo nedá. Hľadajme a skúšajme spôsoby ako veci riešiť.

Odpútanie od rodiča

Asperger môže mať veľmi silný citový vzťah k rodičom / rodičovi. Ťažko sa od nich / neho neskôr odpútava. Jednému žiakovi základnej školy napríklad pomohlo, keď s ním rodič spočiatku chodil priamo do triedy a tam sa s ním rozlúčil, kým dokázal chodiť sám. Prípadne ak nám to škola umožňuje, dajme dieťaťu telefón. Vysvetlíme mu, že aj keď nemôžeme byť s ním, tak cez prestávku nám môže zavolať, počuť náš hlas. Veľmi dôležitý je v tomto fakt, že dieťa pochopí, že aj keď sme možno na druhom konci mesta, tak v podstate sme stále s ním a tak sa v konečnom dôsledku cíti bezpečnejšie.

Pohyb (športovanie)

Ak dieťa s AS je motoricky schopné, povzbudzujme ho k pohybu. Kolektívne športy nie sú u Aspergerov obľúbené. Individuálne, ako napríklad plávanie či bicyklovanie sú celkom vhodné. Dôležité je, aby to dieťa bavilo, aby to nebolo trápenie. Pohyb má množstvo nepopierateľných výhod pre ľudský organizmus, Aspergerov nevynímajúc povzbudzujú jeho ako psychický, tak aj fyzický stav. Dieťa si zároveň vybije energiu, bude pokojnejšie. Porozmýšľajme, či by bol vhodný pre dieťa aj kurz alebo krúžok, kde by sa vedel naučiť sebaobrane. Môže to byť užitočná schopnosť pre dieťa, ktoré môže byť pre inakosť terčom iných detí.

Ďakujem a prosím

Dbajme na slušné pozdravenie, oslovenie, poďakovanie a poprosenie. Frázy, ktoré skutočne vedia z dieťaťa spraviť v očiach verejnosti „lepšieho človeka“. Úplne inak vyznie „nechcem“ ako slušné „neprosím si“. Nie je to náročné a dieťa si tým len polepší. Napríklad, žiaka s AS otec naučil, že sa ženám otvoria / podržia dvere. Jedného dňa si na to chlapec spomenul v škole a uvedomil si, že aj učiteľky sú ženy. Tak im začal držať dvere alebo ich nechal vstúpiť prvé. Učiteľky milo prekvapilo také džentlmenské gesto od pubertiaka a na žiaka pozerali zhovievavejšie, že aj keď nie je excelentný žiak, kompenzuje to slušným správaním a snaží sa.

Pri vyučovaní môžu pomôcť

• Vlastná lavica pre dieťa s AS.
• Ak býva dieťa permanentne podráždené, po príchode zo školy sa s ním nedá pracovať, má výrazný odpor ku škole a spolužiakom, tak pokiaľ je to možné, v prvých rokoch školskej dochádzky nenechávajte dieťa v poobednom školskom klube. Ak doteraz vydržalo dieťa v materskej škole celý deň, tak na základnej škole je situácia natoľko odlišná, že pre dieťa je to neúmerná záťaž a vyrovná sa s ňou po svojom – podráždenosťou a agresivitou.
• Rozvrh hodín farebne upraviť – jednotlivé predmety môžu mať pridelené vlastné farby
• Zošity a učebnice zabaliť do atraktívnych obalov – napríklad s motívmi obľúbených rozprávkových hrdinov či tém. Prípadne použiť nálepky – dieťa si ich vie samé aplikovať na zošit, má k nemu a trochu aj k učivu kladnejší vzťah.
• Zriadiť priestor na tzv. relaxačné chvíle – oddych na mieste, mimo lavice, mimo triedy, zmena činnosti.
• Ak dieťa odmieta konfrontačné situácie, napríklad súťaženie s rovesníkmi (telesná výchova), odporúčame rešpektovať tento postoj, nakoľko sa ťažko vyrovnáva so sociálnou konfrontáciou a neúspechom.
• Venovať zvýšenú pozornosť prestávkam, kedy činnosti nie sú presne stanovené, štrukúrované, je vyššia intenzita hluku, náročnosť riešenia sociálnych situácií je vyššia. Dieťa ich nemusí vedieť adekvátne riešiť, potrebuje byť samé, v pokoji, tichu a prichádza k zbytočných konfliktom.
• U žiaka sa počas školského roka striedajú tzv. lepšie a horšie obdobia, rešpektovať tieto výkyvy vo výkonoch (s prihliadnutím k celkovo oslabenej motivačnej zložke), v prípade potreby odporúčame poskytnúť učivo z jednotlivých predmetov na „dobratie“ v domácom prostredí.
• Postupne zapájať žiaka do spoločných triednych a školských aktivít – výlety. Dieťa dostatočne vopred pripraviť na tieto aktivity (ak to situácia dovoľuje, niekedy pomôže rodič alebo blízka osoba ako doprovod), dohodnúť sa na podmienkach, očakávanom správaní, rešpektovať citlivosť na senzorické podnety – krik, hluk, dav ľudí.
• Zložitejšie učivo rozkrokovať, postupovať od jednoduchého k zložitejšiemu.
• Overiť si, či žiak zadaniu úlohy / učivu rozumie – neznáme pojmy vysvetliť.
• Pri testoch dať možnosť odpovedať ústne – otázka /odpoveď. Písanie žiaka môže veľmi unavovať, aj tak je dosť v strese zo samotného testu. Je vhodné dieťa naučiť, keď už nevládze, oznámiť pedagógovi, že ďalej už nevie písať a následne testové otázky zodpovedať pri tabuli. Keď dieťa vie preukázať vedomosti z preberanej látky, bolo by smutné, ak by malo dostať horšiu známku len preto, že nevyplnil test. Samozrejme vedieme dieťa k tomu aby sa snažilo vyplniť najprv písomný test, nakoľko je pre neho potrebné aj precvičovanie písania.
• Prípadne pri písomných testoch je vhodné vyberať z odpovedí a,b,c, kde žiak zakrúžkuje správnu odpoveď.
• Nezadávať časovo limitované úlohy.
• Rešpektovať pomalšie / rýchlejšie pracovné tempo žiaka.
• Rešpektovať rýchlejšiu unaviteľnosť žiaka.
• Zadávať jasné, jednoznačné, zrozumiteľné inštrukcie.
• Nie je vhodné komentovať chyby, resp. preferovať negatívne hodnotenie, vyvoláva to opačný efekt, pocit zlyhania – preferovať pozitívnu motiváciu.
• V prípade výraznejšieho zmnoženia problémov v správaní, je vždy nutné zvažovať možnosť sociálneho presýtenia sa žiaka (zvýšená miera sociálnej úzkosti) a umožniť mu tzv. sociálny oddych, tzn. vynechať napríklad jeden vyučovací deň, resp. podľa potreby (oddychový deň, týždeň). Žiak sa bude pripravovať v rodinnom prostredí.
• Snažiť sa o začlenenie dieťaťa do kolektívu, poukázať na jeho silné stránky, zapájať ho do každodenných činností / povinností, snaha o akceptáciu zo strany spolužiakov, vytvorenie akceptujúceho prostredia.

Záver

Okolie môže niekedy označiť Aspergera za „nehodiaceho sa na nič“ a ignoranta / nafúkanca. To sa môže stať, ak nedostane príležitosť ukázať svoju inteligenciu a nie preto, že by to bola pravda.

Hlavným prvkom úspechu pri začleňovaní aspergera do spoločnosti je v prvom rade trpezlivosť. Nie každý rodič má samozrejme 24 hodín denne 7 dní v týžni trpezlivosť na dieťa s AS. Snažme sa ale drvivú väčsinu času ktorý máme, byť trpezliví. Dieťa nám to jedného dňa vráti. Aj to pozitívne, aj to negatívne. Dieťa je ako špongia, nasáva všetko čo sa okolo neho deje, aj keď to tak možno nevyzerá. Nič netrvá večne a z veľa vecí pri dobrej príprave a tréningu dieťa takpovediac vyrastie. Čas nám nikto nedokáže vrátiť, musíme sa snažiť pracovať s tým čo máme, vtedy keď máme príležitosť a nespoliehať sa na inokedy. Lebo ako sa hovorí, potom už môže byť neskoro.

V druhom rade je to bezpečie dieťaťa v rodine. Ľúbme ho takého aké je, nevyčítajme mu že je hlúpe alebo niečo ešte horšie. Usmerňujme ho, choďme mu príkladom, chváľme ho a hlavne prijmime jeho diagnózou. Liečiť sa nedá. Keď sa s touto skutočnosťou zmierime, odľahne nám a veľa odpovedí na rôzne situácie nám poradí aj naše vlastné podvedomie prostredníctvom rodičovského inštinktu. Zároveň tu ako rodičia nebudeme navždy a v bežnom živote sa o naše dieťa nikto nebude starať „ako v bavlnke“ a „vodiť za ručičku“. V čím mladšom veku sa naučí dieťa zvládať zmeny a denné spoločenské výzvy, s pribúdajúcimi rokmi to pre neho bude o to ľahšie.