Majú sociálne siete
vplyv na vývoj mozgu
dospievajúceho
človeka?

Obdobie puberty – medzi 11 a 15 rokom – je charakterizované citovým odpútavaním od rodičov. Do popredia sa dostávajú vzťahy jednotlivca s vrstovníkmi. Tieto im pomáhajú v procese budovania identity, poskytujú im emočnú oporu a pod. Názory rovesníckej skupiny sú pre dospievajúceho najdôležitejšie, autoritu skôr kritizuje (Šramová, 2007).

Obzvlášť tam, kde v rodine chýba solídne citové zázemie, podlieha dospievajúci vrstovníkom až nebezpečne. Snaží sa byť za každú cenu populárny, alebo aspoň nevybočovať. Vrstovníci uľahčujú nevyhnutnú citovú emancipáciu od rodiny a získanie nezávislosti (Říčan, 2014).

Tak ako jedinec prechádza psychickými zmenami, tak prechádza aj výraznými fyzickými zmenami. Napríklad aj mozog prechádza počas dospievania výraznou štrukturálnou a funkčnou reorganizáciou.

Podľa Maz, Fox, Kwon, (2022) sociálne médiá poskytujú bezprecedentné príležitosti pre sociálne nepretržité interakcie. Práve v tomto kritickom vývojovom období – kedy sa u dospievajúcich stáva mozog obzvlášť citlivým na sociálne odmeny a tresty – sociálne médiá poskytujú neustály a nepredvídateľný prúd sociálnych vstupov. Jedincova neustála kontrola sociálnych médií – motivovaná očakávaním sociálnej spätnej väzby – môže zmeniť neurovývoj a výrazne zmeniť spôsoby, akými dospievajúci mozog reaguje na svoje prostredie.

Sociálne médiá umožňujú okamžitý prístup k sociálnym informáciám kedykoľvek chceme a sú navrhnuté tak, aby udržiavali záujem a zapojenie používateľov maximalizáciou sociálnych odmien. Notifikácie „Páči sa mi to“ a správy prichádzajú nepredvídateľne a v ľubovoľnom čase, čo podmieňuje jednotlivcov, aby pravidelne kontrolovali sociálne médiá – v očakávaní sociálnej spätnej väzby. Podľa Fox (2018) 78 % z opýtaných 13- až 17-ročných uviedlo, že svoje zariadenia kontrolujú aspoň každú hodinu a podľa Vogels, Watnick, Massarat (2022) 46 % kontroluje svoje zariadenie „takmer neustále“.

Oblasti nervového systému, ktoré sú zapojené do emocionálneho prežívania – ventral striatum (centrum odmeňovania) či amygdala (centrum emócií) môžu vykazovať známky hyperaktivity, čiže zvýšenú orientáciu dospievajúceho na podnety znamenajúce nejakú odmenu – najmä od rovesníkov. Zvyk dospievajúceho neustále kontrolovať sociálne siete môže zhoršiť už aj tak intenzívnu nervovú odpoveď na očakávanú sociálnu spätnú väzbu. Popri tom, príťažlivosť sociálnych sietí a ich obsahu môže byť tak výrazná, že môže spôsobiť zníženie schopnosti adolescenta rozumne zhodnotiť situáciu a následne regulovať svoje správanie. S tým súvisiace opakované zažívanie digitálnych sociálnych odmien (napríklad notifikácií alebo „páčikov“), môže zvýšiť nervovú reaktivitu na podnety súvisiace s odmeňovaním, čo znižuje schopnosť dospievajúceho odolávať nutkaniu kontrolovať sociálne médiá.

Sociálne médiá máme po ruke 24 hodín 7 dní v týždni. V mozgu ešte nedospelého človeka môžu prebiehať zmeny, na základe ktorých sa bude odvíjať jeho ďalší život. Virtuálni „priatelia“ či „sledovači“ podvedome nútia jednotlivca o perfekcionizmus, je pod neustálym tlakom páčiť sa a zbierať pozitívne reakcie. Na jednu stranu je to samozrejme milé a pôsobí to príjemne na naše centrum odmien. Na druhú stranu prílišné lipnutie na sociálnych sieťach a snaha o zapadnutie medzi ostatných a zapáčiť sa rovesníkom môže hraničiť aj s redukciou osobných interakcií s rovesníkmi, či pripisovať virtuálnym „páčikom“ väčšiu dôležitosť ako „obyčajnej“ pochvale zo svojho bezprostredného okolia. Snaha zapáčiť sa rovesníkom je v adolescentnom veku normálna. Sociálne siete túto snahu však dokážu umocniť do nezdravej miery tak, že jednotlivec nebude vedieť posúdiť či akceptovať objektívnu kritiku, prípadne nebude vedieť formulovať vlastnú myšlienku, lebo bude uvažovať v limitoch toho, čo by ocenilo okolie (nie on sám), prípadne nebude schopný povedať „nie“.

U dospievajúcich, ktorí pravidelne kontrolujú sociálne siete, vieme preukázať zreteľné zmeny vo vývoji nervovej sústavy v centrách pre odmeny a emócie, ako aj v oblastiach pre kontrolu kognitívnych funkcií, práve v reakcii na očakávane sociálne odmeny a tresty – na rozdiel od tých, ktorí nekontrolujú pravidelne sociálne siete. Tieto výsledky naznačujú, že u jednotlivcoch, ktorí sú zvyknutí neustále kontrolovať sociálne médiá – v čase ranej dospelosti – môže ich nervová sústava dlhodobo vykazovať zmeny v citlivosti na očakávané sociálne odmeny a tresty, čo by mohlo mať dôsledky na celkové psychologické nastavenie a vývoj jednotlivca.

Neustálym kontrolovaním sociálnych médií a fungovaním v ich virtuálnom svete, dospievajúci môžu veľmi ľahko stratiť sociálne zručnosti potrebné pre existovanie v spoločnosti – v osobných interakciách, a môže tak dôjsť (a dochádza) k ťažkostiam v medziľudských vzťahoch, ako aj komplikáciám vo verbálnej a neverbálnej komunikácii.

Sociálne siete znamenajú veľakrát užitočné, aj príjemné spestrenie nášho života. Pokiaľ začnú mať príliš negatívny vplyv na naše osobné vzťahy s rodinou či priateľmi, je užitočné uvedomiť si, že virtuálne „páčiky“ či virtuálni priatelia nám nikdy nenahradia osobné interakcie, dotyky a objatia, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý vývoj nielen jedinca, ale aj celej spoločnosti.